SEN: Ležím pri vode, je krásna, čistá, neobmedzená. Plávajú v nej ľudia, aj deti. Zrazu, pár metrov pred sebou, zbadám plutvu – tú typickú žraločiu! Neďaleko pláva chlapec. Vykríknem. Ľudia nič nezbadali, žralok sa ponoril. Ja ho však vnímam. Voda začína stúpať. Už je skoro pri nás, zaplavuje nám veci. Všetci rýchlo balíme veci, vybiehame na svah za nami.
Je to taký val z piesku, posiaty riedkou trávou. Je tam chodník. Na chodníku je plno zvieracích exkrementov, zle zahrabaných do piesku. Dávam pozor, aby som do nich neskočila.
Postávame na chodníku, pozeráme na hladinu. Je čistá, pokojná, voda priezračná. Nikde nikoho, ani žraloka. Pozerám sa okolo seba, kde je muž. Nikde ho nevidno. Uvedomujem si, že nevyliezol z vody. Zrazu ho niekto zbadá – ukazuje na skalu nedaľeko brehu, vľavo. Muž kľačí zaseknutý v otvore skaly pod vodou. Neviem, či žije. Skáčem v šatách do vody. 

Ako ho vytiahnuť? Spredu či zozadu? Ťahám ho zozadu za nohu. Znovu mi prebleskne myšlienka, že ho ťahám späť. (do čoho? do toho istého?)Vyberiem ho z vody na breh. Je ľahký.
Ocitáme sa v priestore, ktorý vyzerá ako plaváreň. Muž ide vedľa mňa. Pýtam sa ho, či chce zomrieť. Ak hej, že smrťou sa nič nekončí, iba nebude mať telo a jeho vedomie bude dokola prežívať to, čo žil pred smrťou. Vysmieva sa z toho, že keď bude chcieť, tak zomrie – a vyberie si ako.
Na to mu niečo stroho odpoviem – že keď chce, nech to spraví.

Idem za známou, je predo mnou. Je oveľa vyššia než v skutočnosti. Hovorím jej čo sa stalo a čo som mužovi povedala. Ona mi na to hovorí: „To je dosť drsné, nehovor mu to takto, opýtaj sa Šamanky„ Šamanka je pred nami a vyzerá, že nemá záujem komunikovať. Akoby mi dáva najavo, aby som si to vyriešila sama, alebo nech počkám na inokedy.

Výklad sna:
K výkladu som pristúpila dvomi spôsobmi. V prvom som brala ako kontext seba a svoje časti. Voda – podvedomie, čistá. Hrozba – náznak cez žraločiu plutvu. Myšlienka, spomienka, niečo, čo mi vyvolalo pocit ohrozenia. Áno, muž zo sna je reálny. Po ťažkej práci nevstáva. Prepadajú (žralok) ma myšlienky, či žije, či sa mu niečo nestalo. Cítim, ako mi pri tom skrúca žalúdok od strachu. Emócia. Ešte sa nič nestalo, nič neviem a už podlieham strachu, negatívnej energii. Cez myšlienku, obraz, pocit. Zatláčam to, ale je neodbytná. Idem sa teda presvedčiť. Muž žije, leží v posteli. Unavený po troch nočných 12 hodinových šichtách. Novodobé otroctvo. Som rada, že žije. Pocit strachu odchádza. Koho som nakŕmila svojou energiou? Ktorú entitu 

Ktorá moja časť, vnútorný muž je ako môj ozajstný muž ? Že iba robí, nedopraje si oddych, radosť, až uviazne na dne, zaseknutá v skale – bráne. Dlhšie mám pocit, že som vo väzení. Odôvodňujem to tým, že nemám peniaze na to, čo by som chcela. Cestovať, kupovať si pekné veci, užívať život. Čo preto robím, aby som ich mala? Nechám sa živiť mužom, a zakaždým, keď si nájdem prácu, z nej zdupkám, kvôli strachu, že niečo nezvládnem, alebo nejakej inej výhovorke. A muž je unavený. Už nevládze, topí sa, zaseknutý na dne. Čo s tým? V sne ho síce vytiahnem späť, ale nezdá sa mi to v poriadku. Potrebujem sa prestať ľutovať, vyhýbať zodpovednosti a dokončiť začaté aktivity. Pre dobrý pocit zo seba. A postaviť sa na vlastné nohy .

Druhý výklad sa týka reálneho vzťahu, ktorý žijem. Ten muž ozaj tak pracuje, je vyčerpaný. Ale zároveň pyšný. Často opakuje vetu, že sa upracoval. Dobre to poznám. Má to z čias, keď bol v puberte a otročil pre svojich rodičov. Potrebuje tento vzorec opustiť a žiť radosť. Váham, rozmýšľam, či mu o sne poviem, keď príde z práce – ďalšej 12 hodinovej šichty. Áno. Celé mu to hovorím. On na to: „Zase tie tvoje hrozné sny“. Nato mu odpovedám, že šamanka už dávnejšie povedala, že sa o seba nestará. O svoje telo, potreby. A je pyšný na to, že veľa pracuje a je teda lepší ako ja. Je to sebadôležitosť. A aké je riešenie pre neho? Počúvať svoje telo, jeho signály, volanie o pomoc, že už nevládze. Vnímať svoju ženskú časť – pocity. Komunikovať, hovoriť o svojich pocitoch. Požiadať o pomoc, nebyť na všetko sám. (pýcha). 

Obaja si zároveň zrkadlíme strach o peniaze. Muž si to nesie z rodu, kde jediná modla boli majetky a peniaze. Bez nich, akoby ani nemal hodnotu. Namiesto budovania partnerského vzťahu, zostala honba za peniazmi, resp. za tým, čo sa za ňou skrýva. Moc nad tým druhým cez prideľovanie peňazí, manipulácia. A z druhej strany neochota/strach postaviť sa na vlastné nohy.
Niečo podobné riešia aj moje známe, len v rôznych obmenách. Partnerský vzťah, peniaze, sloboda, vina, strach, výhovorky, odchod, choroba. 

V konečnom dôsledku to nie je prioritne o tých peniazoch, ale o kvalite/nekvalite partnerského vzťahu. O strachu mužov, aby žena od nich neodišla, keď vie byť samostatná, vie sa uživiť . Na druhej strane o strachu žien veriť si, že sa dokážu uživiť a môžu bez súhlasu muža robiť to, čo ich napĺňa, teší, vyživuje, prípadne aj odísť z nefunkčného vzťahu. Starať sa o seba, stretávať sa s druhými ženami, cestovať, tancovať. Bez pocitu viny, hanby, výčitiek, že niečo níekomu dlhujú.
V rovnocennom vzťahu ľudia spolu tvoria, nemanipulujú sebou, nemajú potrebu si vyčítať, zastrašovať. Môžu kedykoľvek odísť.