Čo spája nasledujúce príbehy? Sila slova. Vedomie, že cez slovo sme tvorcami svojich životov, že slová sú nádherným nástrojom na vytváranie nádherných vzťahov, ak prechádzajú cez srdce a naplnia sa láskavosťou.
Božské tvorenie slovom
Kam ide pozornosť, tam ide energia, sila, porozumenie. Ktoré slovo z týchto je kľúčovým slovom k tomu, aby sme porozumeli niečomu, čo nám bolo cez počúvanie doteraz nezrozumiteľné?
Vladimír Červenák: Kľúčovým slovom je pozornosť, tá je podstatná. Ak máš pozornosť nasmerovanú na cieľ a túžiš ho naplniť, túžba je tvojím zámerom. Vyslovila si, že chceš porozumieť tomu, čo rozprávam, a tak počuješ. Spolu s tebou ma môže počúvať päťdesiat ľudí. Päťdesiat ľudí niečo počúva, ale koľkí naozaj počujú? Len tí, ktorí si dali zámer počuť. Ak si takto zadefinuješ zámer, on potom pritiahne tvoju pozornosť a počuješ. V tvojom zámere nebola pochybnosť, nebolo zaváhanie. Pozornosť sa spojila s tvojím zámerom a ukázala sa ti cesta k porozumeniu. To je hlboké porozumenie. V našej škole etikoterapie je to siedma zručnosť. Ty si k nej prišla cez zámer, cez pozornosť, cez seba, lebo si sa celému procesu odovzdala. To je odovzdanie. Dávaš pozornosť tomu, čomu chceš porozumieť. To znamená, že s dôverou sa otvoríš a dovolíš, aby do teba vstúpilo svetlo a pôsobilo. Keď ešte pridáš uvoľnenie cez meditáciu, svetlo v tebe narastie. Zmení sa na porozumenie. Energia sa stane slovom. To je božské tvorenie. Veď poznáš – na počiatku bolo slovo a to slovo bol Boh. On je v tebe cez slovo prítomný.
Ako sa pozeráš na zlo?
Je krížová cesta cestou utrpenia alebo možno v nej vidieť iné symboly?
Vladimír Červenák: Ak nerozumieme a výklad vnímame cez kríž ako utrpenie, nedáva nám to zmysel. Krížová cesta, kríž, ukrižovanie majú úplne iný význam. Skúsme sa na kríž nepozerať ako na utrpenie. Utrpenie je veľmi dôležité navnímať cez súcit. Veď napríklad, ak sa pozeráme na zlo ako na zlo a nie ako na utrpenie, tak ho nemôžeme nikdy prijať ani porozumieť jeho koreňom a teda ani ho objaviť v sebe. Nemôžeš zlo ani odpustiť, ani sa s ním zmieriť, ani ho rozpoznať, prijať a ukončiť v sebe, lebo budeš stále v odpore. Odpor je príčinou zla, jeho odmietaním ho posilňuješ. Akonáhle zlo v sebe prijmeš ako utrpenie, akonáhle na zlých ľudí pozeráš ako na trpiacich ľudí, tak si schopná precítiť ich, súcitiť s nimi. Čím viac preciťuješ, tým viac sa krížová cesta mení na cestu Ježišovu, to znamená je inšpiráciou ako dôjsť k spáse. Dôjsť k spáse neznamená ísť k nej cez utrpenie, ale cez rozpoznanie utrpenia a jeho príčin. V tom momente kríž je smer, ako z horizontu pozemského života ísť vertikálnym smerom k spiritualite. Kríž má omnoho starší význam, ako sme mu dali pred dvetisíc rokmi. Kríž je tu milióny rokov. Nájdeme ho vo všetkých duchovných smeroch. Úplne všade. Je mapou, ktorá ukazuje, že z plaza, ktorý sa plazí na zemi, sa vztýč nahor človek. Postav sa na nohy a nastúp Ježišovu cestu. Cestu transformácie, osobnú transformáciu a nechaj zomrieť, ukrižovať na kríži všetko, čo zomrieť má. Kríž nechaj krížom a ty sa staň ružou na ňom. Ruža – to je Kristus na každom jednom kríži pribitý. To je telo Krista. Nad ním holubica. To je podstatné, lebo duch je stále hore.
Zelená, oranžová, červená
Ako rozpoznáme, že sme na svojej osobnej ceste správne? Čo je tou kontrolkou, ktorá signalizuje kedy ísť a kedy stáť?
Vladimír Červenák: Keď povieš slovo krásne, hovoríš, že krása je harmónia, dokonalosť, božská kvalita. Keď krása na teba pôsobí, že ju cítiš, že cítiš uchvátenie krásou, vnútorný priestor sa ti otvára. Je v ňom teplo. Toto vnútorné dianie je potvrdením, energetickým potvrdením cesty, že je správna. Keby sme mali v sebe strachy, alebo otázniky, alebo úzkosť, tak vieme, že ešte niečo je v tieni. Treba hľadať ďalej. Keď nastane stav užasnutia krásou, dokonalosťou, to je to božské v nás, to je to úchvatné. Máme možnosť krásu zažiť. Je to zároveň veľmi dôležitý moment, ktorý potrebujeme v sebe zvedomniť. Prečo? Tento zažitý pocit je kompasom a zároveň majákom, ktorý svieti a určuje, ako hľadať pravdu. Je to rozlišovanie a rozpoznávanie priestoru, rozpoznávanie pravdy. Tento pocit ukazuje ako barometer, kde sa nachádzaš. Pôsobí vnútorne na dušu a cítiš uchvátenie. Krásu vidíš. Je to nielen slovo, ale za ním pocit. Tento pocit je veľmi dôležité si zvedomniť. Hľadať ho v sebe a keď príde, tak si ho uvedomiť, všimnúť si ho. Potom je to ten pocit, ktorý sa stáva najdôležitejšou kontrolkou na osobnom paneli, na ktorom sleduješ rôzne parametre. Táto kontrolka ti ukazuje, že všetky systémy pracujú správne. Ak túto jednu kontrolku sleduješ, tak ostatné už ani nepotrebuješ. Ona potvrdzuje, že všetky ostatné pracujú správne. Keď máš nejaký panel a tam milión všelijakých gombíkov, spínačov, budíkov a musíš ich sledovať, je to zložité. Ale keď máš tento rozpoznaný, svieti ti zelená a si správne vo všetkom. Jednoducho je správne. Keď sa zelená zmení na oranžovú, treba zastaviť. Keď svieti červená, treba stáť a nehýbať sa, lebo každý ďalší pohyb bude bolesť, utrpenie. To je, ako keď ti žena povie – rob si, čo chceš. To je červená. Stoj, nehýb sa, ani okom nepohni. Svieti červená. Vieš, že rastieme spolu.
Text: DagmaRA Sarita Poliaková, Vladimír Červenák,
www.advaita.sk
