Diel prvý
Pestovanie nemusí byť drina a rovnako nemusí byť úspešné len s použitím umelých hnojív a chemických postrekov. Som lektorka permakultúrnych kurzov a permakultúrna dizajnérka. Za desať rokov mám odskúšané, že najlepším receptom na bohatú a zdravú úrodu je premýšľať!
Efektívny záhradkár viac premýšľa, ako drie. Čo to znamená, že viac premýšľa? Že je zvedavý a snaží sa prírode porozumieť. Nehľadá skratky a rýchle radikálne riešenia. V záhrade pracuje kontinuálne s vedomím, že nič v prírode nevznikne zo dňa na deň – ani les, ani lúka, ani samočinná záhrada. Trpezlivosť, zvedavosť a systematickosť. Som síce dizajnérka prírodných záhrad, no zároveň som pragmatická, systematická a mám rada usporiadanosť. Nie v tom, ako mať dokonalý anglický trávnik a rôzne frakcie farebného štrku, ale v tom, ako si zabezpečiť na seba nadväzujúcu úrodu po 9 mesiacov v roku alebo v tom, ako pripraviť nádherne kvitnúcu záhradu od skorej jari až po neskorú jeseň. Poďme sa spolu pozrieť, ako učím svojich kurzistov plánovať novú pestovateľskú sezónu.
Tri oporné body plánovania
Kým pôda pod snehom odpočíva, efektívny permakultúrny záhradník premýšľa a plánuje. Kľúčom pre efektívne pestovanie a plánovanie je:
· Myslieť na to, aby sme neplytvali. Stáva sa, že vysadíme viac cukín, ako zjeme, pretože nie sú našim favoritom v kuchyni. Cukiny zabudneme alebo prestaneme zbierať. Nestihneme darovať alebo spracovať. Alebo vysadíme kopec paradajok a nestíhame sa o ne starať, zalamovať zálistky, viazať k opore a potom ich spracovať. Stáva sa, že zhnijú na záhonoch.
· Naopak, myslieť na to, aby nám nič nechýbalo. Pýtať sa samého seba, čo máme radi na tanieri. Čo sme minulý rok zabudli vysadiť a chýbalo nám to. Mne pred dvoma rokmi chýbala na záhonoch cvikla. Zabudla som ju vysiať. Nasledujúcu sezónu som ju mala medzi prvými rastlinami v zozname rastlín pre pestovanie.
· Myslieť na to, aby sme sa zo záhrady nezbláznili. Znamená to aj vyváženosť a premyslenosť. V prvom príklade som písala o rastline cukiny, ktoré si vyžadujú množstvo miesta. Miesta, ktoré by sme mohli radšej využiť pre iné rastliny. Pri nechcených paradajkách ide kopec energie pre úrodu, ktorú napokon nestihneme spracovať.
Permakultúra nie sú vyvýšené záhony
Často si ľudia spájajú vyvýšené záhony s permakultúrou. Nejde opäť o vyššie políčko, ale o systematické budovanie pôdy, o pochopene prírody. Rozdiel je, že vo vyvýšenom záhone vrstvíme materiály ako konáre – špongia na nasatie vody, hnoj – hnojivo a teplo, zemina, aby sme docielili procesy podobné tým v prírode, kde-tu padne konárik, tu sa nejaké zvieratko vyprázdni, iné uhynie a rokmi sa buduje úrodná pôda. Vrstvením vyvýšeného záhona tento roky trvajúci proces v prírode urýchlime. Ak máme úrodnú pôdu, nie je nutné vytvárať vyvýšený záhon s jednotlivými vrstvami. Je vhodný pre menej úrodnú, unavenú až zdevastovanú pôdu.
Potenciál záhrady a moje potreby
Nemrhať, nepostrádať a dbať na vyváženosť času, energie a peňazí. Poďme sa na to pozrieť ešte detailnejšie. Potrebujeme vedieť, aký potenciál má naša záhrada pre pestovanie. Aká je veľká, aká je kondícia pôdy a aké sú podmienky na pestovanie? Ďalšie informácie potrebujeme vedieť o sebe. Aké sú moje očakávania a môj jedálniček?
Naše limity a možnosti
Aký je môj priestor na pestovanie? Mám priestor na pestovanie 3×3 m2, teda 9 m2 alebo pestovateľskú plochu 40 m2? Na 9 m2 vieme vypestovať celú paletu zeleniny, ale z každého rožka troška na obohatenie nášho jedálnička. Chce to zapojiť intuíciu, kreativitu, koncepčnosť a držať sa kontinuálnosti. A potom to ide! Záhon je neustále zelený, plný plodov od skorej jari až po neskorú jeseň. Pri „veľkých očiach“ vo veľkej záhrade je užitočné si povedať, koľko času chcem v záhrade stráviť. Mám predstavu, že chcem byť plne sebestačný, tak potom musím patrične k tomu aj vynaložiť úsilie, čo pri plnej potravinovej sebestačnosti znamená rozlúčiť sa so zamestnaním, pretože naša záhrada sa ním stane. Chcem tomu venovať toľko času, energie a aj peňazí?
Potenciál záhrady
Kondícia pôdy hovorí o tom, aká je jej kvalita, zapisujeme si choroby a škodcov, ak sme v záhrade už pestovali a nie je to naša prvá sezóna. Stav pôdy sa dá zlepšiť systematickou prácou na jej budovaní. Aké mám podmienky? Pestujem na Orave alebo v Dunajskej Lužnej? Mám záhradu na veternom kopci či v mrazovej doline, alebo na chránenom južnom svahu? To všetko vplýva na to, aký systém pestovania si nastavíme. O tom však už v komplexných kurzoch. V tomto článku chcem priniesť informácie, na ktoré je dobré myslieť, aby sme v záhrade s prírodou nebojovali ako s veternými mlynmi.
Aké množstvá a pre koho?
Druhá otázka je, pre koľko osôb potrebujem úrodu vypestovať. Pre rodinu s dvoma deťmi alebo pre tri generácie na jednom dvore? Pestujem na rýchlu spotrebu čerstvých potravín alebo ich chcem uskladniť? Napríklad sušiť paradajky, vyrobiť si domácu vegetu. Chcem mraziť napríklad špenát, kôpor, brokolica, karfiol, ružičkový kel? Mám pivnicu?! Viem uskladniť koreňovú zeleninu, tekvice, cibuľu, cesnak, zemiaky…?
Aby sme sa nezbláznili
Mať primerane, aby sme sa nezbláznili alebo, naopak, nepostrádali. Učím robiť si o tom záznamy, napísať si to na papier. Mám tabuľky, ktoré vedú študentov k vytvoreniu si obrazu o svojich potrebách a reálnych možnostiach záhrady. Dobré je spísať si do tabuľky veľkosť plochy, počet osôb a vytvoriť si zoznam obľúbenej zeleniny. Z toho sa dá vyvodiť počet kusov priesad či semienok. Čo bude výsledkom takéhoto plánovania? Váš pestovateľský zoznam. Vyhnete sa vyhodeným peniazom za nepotrebné priesady a semienka. V záhrade bude rásť to, čo reálne aj jedávate.
Tip na pestovanie podľa jedálnička
Zoznam zeleniny je užitočné vytvoriť si podľa nasledujúceho kľúča. Ako často varíme? Len cez víkendy alebo aj cez týždeň? Varíme len večere alebo aj obedy na dennej báze? Jeme ako prílohu iba zemiaky a ryžu alebo je v našom jedálničku aj zemiakovo-tekvicová kaša, cukinové či cviklové placky? Skvelá príloha je cviklový šalát alebo zelerový. Zo zeleru môžeme robiť oškvarky, hranolky a zo stopkového zeleru napríklad smoothie. Výborné sú cukinové koláče i chlieb. Stravovanie podľa toho, čo dopestujeme v záhrade, nám dokáže otvoriť úplne nové obzory a spestriť náš jedálniček na nepoznanie.
Zuzana Matúšová
www.lifereset.sk
