K obradom Malého kruhu vo večnom kalendári (ktorým je Kolo roka) našich predkov patrila okrem takých obradov, ako sú postrižiny, pohrebný obrad, obrad privítania dieťaťa a podobne, aj svadba. Sobáš, veselka. Veľmi dôležitá udalosť, s ktorou sa stretal počas svojho života každý človek, lebo nevydatá žena alebo starý mládenec boli ešte donedávna, a to najmä v nemestských spoločenstvách, veľkou výnimkou. A, pravdupovediac, aj zvláštnosťou v každom spoločenstve. (Plnili v nej potom celkom iné úlohy ako ich rovesníci, mali postavenie sčasti čiernej ovce, ale aj istej privilegovanej osoby, ktorá sa riadila trocha inými pravidlami ako ostatní. Ale to je iný príbeh…)

Máj je čas lásky, nie svadby
Svadba mala svoje presné pravidlá, ako sú miesto, spôsob dvorenia so svojimi stupňami vedúcimi k pytačkám, odev pre nevestu i ženícha, účes, jedlo na stoloch, priebeh samotného obradu – nemenný a stáročia dodržiavaný. A taktiež čas. 

Čas, teda ročná doba a aj presný mesiac, najvhodnejší pre tento dôležitý deň.
V našich zažitých, po kráse a romantike prahnúcich predstavách je takým obdobím, samozrejme, jar. A menovite mesiac máj. Napokon, prejdite sa okolo kostolov v meste v takú májovú sobotu či nedeľu. Potkýnate sa o nevesty v dlhých nadýchaných šatoch, vzduch vonia, stromy sú rozkvitnuté.

Máj, mesiac ilúzie a mámenia v plnom rozmachu.

Toto si môže našinec dovoliť iba v meste. Zabuchne dvere od panelákového bytu za sebou, nasadne do limuzíny a zážitok môže začať. Hostina sa pripravuje z nakúpených potravín, ktorých je všade stále prebytok, a v obchodoch zoženie firma, čo svadbu chystá, všetko. Domov sa svadobčania vrátia na druhý deň ráno, odomknú byt, pospia si a potom môžu vyraziť na svadobnú cestu. Na ktorú si zoberú dovolenku. 

Na dedine a tam, kde ľudia žili v nerozlučnom spojení s prírodou, v dobrom i zlom, bol máj najnevhodnejším mesiacom na akékoľvek voľkanie . A jar všeobecne taktiež. Pretože jarné práce boli v plnom rozmachu. Niekde sa už koncom mája začínalo kosiť. Nič ešte nedozrelo, stromy sa len rozbiehali, obilie zelenalo, špajze boli vybielené a vymetené až do blýskavej podoby. Opravovali sa domy, lebo konečne sa mohlo nekúriť. Svadba by prerušila toto bzučania úľa, plného pracovitých a pracujúcich včeličiek. Lebo leto je vždy krátke, nikdy nie dosť dlhé na to, čo chcete stihnúť, kým zima je nekonečná a neúprosná. 

V lete iba vdovy
Najobvyklejším mesiacom na konanie svadieb bol teda, bez ohľadu na to, o ktorý slovanský národ ide, február. Či, ak to berieme širšie, čas fašiangov, v povedomí ľudí chápaný ako obdobie od Troch kráľoch až po Popolcovú stredu, kedy sa začína pôst. Vianoce sa skončili, roboty vonku nebolo, komory boli stále dosť zásobené, čas veselosti mohol začať! Pretože svadby trvali aj niekoľko dní, nie ako dnes, keď sme pyšní, ak svadobčania vydržia do rána. A keď sme písali o mesiaci máj ako o veľmi žiadanom termíne svadieb dnes, naši predkovia ho svorne považovali za nešťastný. (Veď máj je lásky čas, nie však manželstva, čo môžu byť v dlhodobej vyhliadke naozaj dve rozličné záležitosti…) Predjarie a ešte jedno hluché obdobie, ktorým je neskorá jeseň, bývali teda zažitým a tradičným svadobným časom. Dokonca takým tradičným, až sa v niektorých oblastiach slovanského sveta čas od 6. januára po Popolcovú stredu nazýval „svadby“ (Rusko). Z hľadiska živlovo-magického je ešte veľmi vhodným časom na svadbu aj jesenná rovnodennosť, o ktorej sme tu už ale dávnejšie písali v súvislosti so svadobnými obradmi u nás na Krížnych cestách.
V lete svadby neusporadúval nikto. Len vdovy a vdovci.

Spolu s vesmírom
Dnes sú na sobáše vyhradené víkendy, aj oficiálne inštitúcie, čo potvrdzujú zväzok, úradujú v tieto dni. Pretože ľudia v týždni pracujú. Tradične sa však svadobné obrady začínali v sobotu veľmi výnimočne. Niekedy v nedeľu, aj to až popoludní, ale veľmi často v pondelok a vo štvrtok. A trvali skoro celý týždeň.

Pozostatok starých čarovných čias sa prejavoval aj v pohľade na to, ako by mal Mesiac vplývať na povahu svadby, jej úspešnosť a priebeh zväzku. Mesiac riadi city, sympatie, ovplyvňuje priebeh vecí ľudských. Spln ani nov sa neodporúčali, pretože čas od splnu prináleží ubúdajúcemu Mesiacu, ktorý má energiu zmenšovania a znižovania významu javov. Nov veštil slabú plodnosť dvojice. Najlepší bol čas, keď Mesiac narastal, pribúdal. Predpokladala sa hojnosť a rozrastanie sa majetku aj rodiny. Čo bol a snáď aj je jeden zo základov aj cieľov svadobného spojenia…