Hneď ráno si pozerám symbol veľryby. Medicínske karty hovoria o poznaní, frekvencii zvukov, ktoré môžu vyniesť na svetlo sveta záznamy dávnych udalostí. O harmonizácii emocionálneho tela a uzdravení fyzického tela. O nájdení vlastného zvuku, vlastnej jedinečnosti. Presne!!!
Sen sa mi sníval v noci z 31. 12. na 1. 1. Pred spaním som si zadala: Nech sa mi výrazne zlepší zdravie. Dlhšie ma totiž trápil dusivý kašeľ, nič nepomáhalo. Čaje ani tabletky, iba med trochu zmierňoval suché hrdlo a škriabanie v ňom.

Ráno som mala silnú potrebu dať si horúci kúpeľ. Tak som aj spravila. Zapálila som sviečky, dala do vane lupene kvetov, kamene, vonnú soľ a olej. A po kúpeli šup do postele. 

Vtom mi napadlo: Oprav ten sen, dokonči ho. Ako? Viem. Veľryba je múdrosť, poznanie. Kto ničí múdrosť a poznanie? Aj to, čo sa len pred chvíľkou objavilo/narodilo? Kedy to robím sama, kedy to dovolím druhým?

Sama vytváraním neproduktívnych myšlienok alebo ich predčasným zdieľaním. Potrebujú čas, aby nabrali na sile a mohli sa zrealizovať. Veľryba je silná, nie je bezmocná. Ukáže sa mi obraz, ako zamáva obrovským chvostom, zmetie tých, čo mliaždili jej mláďatá. Úplne ich odstaví. A slobodne s ďalšími mláďatami pláva do oceánu. Vidím ich rásť a ona, vodou oceánu a fontánou na vrchu hlavy, šíri svoju múdrosť a poznanie. Mláďatá ju nasledujú.

Zamýšľam sa, kde vo svojom živote som dopustila, aby mi niekto zobral moje poznanie, múdrosť. Stalo sa mi to. V domnení, že mám dobrú priateľku, zdôverovala som sa jej so svojimi plánmi, čo budem robiť. Zachytila moju tvorivú energiu a použila ju na svoju realizáciu. Neverila som, že je to možné, hoci mi šamanka dlhšiu dobu hovorila, že sa to stalo. Dotyčná „priateľka“ narástla vo svojom odbore, ale opustila cestu, po ktorej už ani nekráčala, iba prostredníctvom našich stretnutí načítavala poznanie, myšlienky. 

Toto bolo pre mňa veľmi významné a výstražné poučenie. Súviselo s tým, že si treba dávať pozor, koho nazývam kamarátom, s kým zdieľam svoje nápady, myšlienky a plány. Nevystavovať ich predčasne.

Na čo ma chcel tento sen upozorniť? Čo v aktuálnom období tvorím? V akom je to štádiu a s kým to zdieľam? Práve na základe uvedenej skúsenosti si dávam dobrý pozor, s kým sa podelím o svoj tvorivý potenciál. 

Pozor dám aj na vlastné spochybňovanie, netrpezlivosť a nedôveru, aby som očakávaním výsledkov predčasne neukončila projekt. 

Všemožné otázky mi víria hlavou. Na sklonku roka som tlačila na to, aký sen uverejním. Nejaký čas sa stávalo, že som prácne tvorila obsah – výklad. Nešlo mi to spontánne ako kedysi predtým. Kde sa stala chyba? A stala sa nejaká? Áno. Očakávanie, netrpezlivosť. Možno aj obavy nesklamať druhých, dodať včas na zverejnenie. Nevedela som sa odovzdať a počkať na správnu chvíľu, okamih, keď sa „všetko napíše samo“. Presne ako teraz. Váhala som, či zverejniť, ako pracujem so snami, ako si ich zadávam a prečo a čo tým riešim. Je to aj o obnažení sa, ukázaní seba a práce so snami v procese. 

Potvrdením toho, že si treba veriť a nespoliehať sa na rady, uznanie a neustálu podporu druhých ľudí, bol aj dokument o Whitney Houston, ktorý v ten deň vysielali. Takmer všetci ju prerábali. Riešili si svoje nesplnené sny. A ona ich počúvala. Nemala dostatok sebavedomia. Skončila predčasne, nedokázala zaplniť ich prázdnotu, nespokojnosť.

Aké poučenie z toho plynie? Vnímajme, všímajme si, aké máme vzťahy s ľuďmi, ako sa pri nás cítia a my pri nich. Nebojme sa spraviť chybu, zlyhať. Prijmime zodpovednosť za vlastné rozhodovanie.