Tento Annonymus spomína vo svojom diele Gesta Hungarorum – Činy Hunov (či Maďarov) dobytie hradov jestvujúcich pri ich postupe: Stumtej, Golguc, Trusun, Blundus a Bana. Tak znie zápis. Medzi nami – tí, ktoré vedeli písať, písali po latinsky a strašne komolili všetky názvy. Zrejme neboli tej národnosti, z ktorého jazyka robili zápisy! Maďari tieto hrady identifikujú ako Sempte, Galgócz, Trencsén, Blondoc a Bán. Naši vedci ich identifikujú ako Šintava (šintovať – plieť burinu plúžikom), Hlohovec (od porastu hlohu), Trenčín (trench – trenč je latinsky priekopa, val), Beckov (Patril Beckovi? Môže byť. Ale až neskoršie.) a neznámy – Bana. 

Považie je doslova posiate výšinnými hradiskami, hradmi, strážnicami. Bola to frekventovaná obchodná cesta nazývaná ako Viam Magnam – Veľká cesta. Osídlenie okolia už od doby kamennej dokumentuje napr. aj nález tzv. Moravianskej venuše z Moravian nad Váhom vyrezanej z kla mamuta. Jej vek sa vraj odhaduje až na 22 000 rokov. Aj v priestore okolitej roviny Váhu sú viaceré známe hradiská, sídliská tiež z veľkomoravskej doby – Pobedim, Ducové (dux – knieža, vladyka), Krakovany, Krakovany Stráže, Očkov s mohylou z doby bronzovej… atď. Hrad Bana hľadal a predpokladá nadšenec pre históriu Tomáš Blahuta nad Moravanmi nad Váhom, na kopci zvanom Hradište. Na lidarovej mape jednoznačne vidno valy a vedľa tiež akoby pôdorys nejakej stavby. Možno sa pán Blahuta nemýli, ale ja skúsim načať z iného súdka. Pretože Považie je naozaj prešpikované hradiskami, no tu sa jedná o hrad. Nebudem tu z opatrnosti spomínať všetky hradiská, ale v okolí je ich naozaj minimálne 8. Po hrade by mali ostať aspoň základy. Hlavne keď bol vysoko v horách, kde by sa sotva ľudia unúvali rozoberať ho na stavebný materiál.

Vážska vodná, ale aj suchá cesta – Váh – zvážnica bola významná obchodná cesta, ktorá lákala zbojníkov. Preto sa ešte aj pozdĺžne hory nazývajú Strážovské. Z Annonymovho zápisu vyplýva, že hrady existovali neďaleko seba v línii, ktorá v tom čase mala tvoriť hranicu Uhorska. Napriek tomu hrad Bana podnes nikto neidentifikoval. Ako som napísal, bol hľadaný ako výšinné hradisko. Všimnime si ale hrad Šintava. Tá nebola výšinným, ale vodným hradom. Na mieste, kde niekedy stál, je ešte dnes opustený kaštieľ Esterházyovcov, teraz na okraji Serede. Isteže, prvé, čo mi napadlo, je hľadať Banu – Bán pri Bánovciach nad Bebravou. No Bánovce sú neskoršia história, súvisí to s bánom – chorvátskym vladykom, veliteľom vojska v druhom tisícročí n. l. Takže hrad Bana zrejme bol hradom na Považí, aj on strážil obchodnú cestu. Aj.

Skúsme sa odraziť od názvu Bana. Pri svojich cestách aj po Srbsku som sa viackrát stretol s kúpeľmi, ktorých všeobecný názov je бања – baňa. Vieme, že kúpele sú po latinsky balneum. Rumuni si tiež odvodili názov kúpeľov od latinčiny, nazývajú ich băi, băile. V časoch, keď sa na písanie používala grécka abeceda, ktorá nemala v, písalo sa b, ktoré sa čítalo ako v. Napr. pri slovách Vasil – Bazil, Velehrad – Belehrad, Bolk – Boľkovce – Vlkovce, alebo Voľkovce (?), бања – baňa – vaňa a pod. Všimnime si, že vedľa Piešťan, miesta, kde od nepamäti vyvierala liečivá termálna voda a bahno, je dedinka Banka. Názov dnes divný, lebo pripomína peňažný ústav. V histórii obce sa uvádza, že je odvodený od hradu Bana. Možné to je. Ale názov Banka môže označovať niečo malé, malú baňu vedľa veľkej Bane. Možno bol niekedy dávno v Banke menší výver termálnej vody a nachádzalo sa tu miesto, kde sa tiež dalo okúpať v termálnej vode. Práve Banka – malý kúpeľ, môže byť najdôležitejší indikátor hradu Bana pri veľkom prameni – Bani. Ak si všimneme staroslovenský zápis pre kúpele banьkъ, potom je Banka – Baňk – Kúpele.

Hrad Bana teda skúsme hľadať ako hrad vodný, podobný ako bol Šintava, niekde v katastri dnešných Piešťan. Miesta, kde niečo mohlo stáť na piesku na brehu rieky Váh. Tu sa mi žiada vsunúť poznámku, že názov Piešťany nie je len na Slovensku, ale Piešťany (Peshtany) sú aj na Ochridskom jazere v Severnom Macedónsku. Aj tu bola v dobe bronzovej osada vybudovaná na drevených koloch zabitých v piesku. Celá osada tak spočívala tesne nad hladinou jazera, blízko brehu.

Vzhľadom na masívnu výstavbu kúpeľného mestečka a mesta Piešťany zrejme nedokážeme dnes presne lokalizovať miesto, kde hrad mohol byť. Dovolím si odhadnúť ho na kúpeľnom ostrove alebo inom, možno už dnes neexistujúcom ostrove, kde nebolo treba budovať vodnú priekopu. Ostrov bol sám osebe strategickým miestom rovnako ako v prípade Šintavy. Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113. Od 16. storočia je história mesta Piešťany úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva. Okolo liečivých prameňov vznikla v roku 1599 osada, ktorá sa spomína ako Teplice. Takže máme tretí názov v lokalite. Pescan, Teplice a možno najstarší – Bana. Piešťany – možno osada na koloch, Teplice na Kúpeľnom ostrove a Bana hrad. V Zoborskej listine sa tento hrad nespomína, hoci v tej dobe ešte existoval. Je to zaujímavé až záhadné? Zápis totiž pomenúva majetky konventu – cirkvi. Takže zrejme preto nespomína Banu, ktorá bola kráľovským hradom. Potom Piešťany mohla byť osada, ktorá nesúvisela s hradom a ani s dnešným kúpeľným ostrovom. Mohol tiež by majetkom kráľa. Bolo by to totiž logické. 

Skracovanie latinských slov pri samotných latinských nápisoch poznáme. Nápisy sú samé skratky, aby sa zmestilo na kameň čím viac textu. Fungovalo to aj v hovorovej reči. Napr. z Caesar – cisár bol car. Rovnako z balneum mohol byť balna, potom bana, baňa. Podobne je v Rumunsku Băile Balvanyos, čo je zložený názov z rumunského Kúpele – Băi a maďarského Balványos – teda Balváňoš, čiže Balvanové kúpele. Žiadne balvany tam ale nie sú. Toto slovo je práve maďarsko-slovenskou skomoleninou latinského balnea – balvana – bane. Ak si to vylúštime, dostaneme názov v slovenčine: Kúpele Kúpele. Balneum – Baňa – Bana.

Rimania boli prítomní v celom Panónskom priestore, mnoho latinských slov tu zdomácnelo v skrátenej, prispôsobenej forme. Rimania zbožňovali teplé pramene. Všade, kde mali dosah, vybudovali stavby na ich využívanie, okrasu, uctievanie, ale aj ochranu. Najmä vtedy, keď popri nich viedli obchodné a vojenské cesty. Najbližší príklad je v samotnej Budapešti. Bývalé rímske Aquincum – Budapešť je odvodené od aqui – vody. Isteže nie od dunajskej, tá bola aj inde. Aj tam sú honosné kúpele Gellért s ochranným hradom Citadela. Druhé, známejšie Aquincum bolo severne od dnešného centra mesta. Obidva chránili aj obchodno-vojenskú cestu s brodom cez Dunaj. Podobne v Sedmohradsku je niekoľko miest, kde Rimania vybudovali kúpele na termálnych prameňoch. Napr. na starej Peutingerovej mape sú kúpele Aqua, kde je aj dnes termálne kúpalisko. Rímske budovy s hradom boli rozobraté, použité na výstavbu kostolov. Tu je to ale na rovine. Kúpalisko sa aj dnes nazýva Băile Aquae, teda Kúpele Voda pri dedine Călan. Najznámejšie kúpele sú Geoagiu-Băi nad riekou Mureš, zasa s neďalekou pevnosťou Germisara. Azda tieto príklady stačia, hoci by som mohol spomenúť ďalšie. Ako som napísal, pri teplých prameňoch boli stavby na ich využívanie, ale aj na ich ochranu. Toto pravidlo pravdepodobne môžeme uplatniť aj pri svetoznámych Piešťanoch – stotožniť ich aj s hradom, ktorý spomína Annonymus. Listinne doložený pán hradu Bana je župan Matúš (Mathias) z polovice 13. storočia. Po zániku kráľovského hradu Bana, ktorého majetok vraj siahal až po Sobotište, prevzal panstvo pravdepodobne hrad Tematín – Temný hrad.