V minulom čísle som vám predstavila čchi-kung ako regeneračný prostriedok a preventívnu metódu k celkovej údržbe tela. Predstavila som vám aj celoročný cyklus čchi-kungu v roku 2023, ktorý je zameraný na prácu s orgánmi, meridiánmi a časťami tela súvisiacimi s ročným obdobím, počas ktorého budeme cvičiť. Teraz by som sa chcela zamerať na vplyv čchi-kungu na osobný život, resp. na celkový postoj k životu.
Ocitli sme sa v zimnom období. Všetko okolo nás v prírode sa výrazne spomalilo až zastavilo, aby v zime mohlo regenerovať a čerpať nové sily. Tak by aj človek mal spomaliť, pretože aj jeho obličky, orgán, ktorý v zime potrebuje najviac regenerovať, potrebuje pre svoju obnovu oddych a s ním súvisiacu pomalosť. Pomalosť, ktorá nastala v prírode, je veľmi potrebná a inšpiratívna, ale bežný človek sa jej často bojí. Sme neustále podnecovaní k výkonom a k aktívnej rýchlosti, ktorá nám vôbec nesvedčí a ubližuje nám, pokiaľ nie je vyvažovaná opakom.
Dimenzia pomalosti
Pomalosť je zvláštna časová dimenzia, ktorú možno pozorovať napríklad na strome. Strom v zime stojí, oddychuje, vyvíja sa svojím pomalým tempom, ktorý by bežný smrteľník ťažko ustál. Strom má zaiste aj obdobia, kedy „šliape na plyn“, napríklad na jar, keď po zimnom oddychu priam vystrelí všetku svoju energiu do kvetenstva a tvorby listov. Vyrovná ju však svojou následnou pomalosťou a pokojom. Rastie stovky, ba aj tisíc rokov, pretože vie, že sa netreba nikam ponáhľať.
Strom nás tým nabáda k pomalšiemu fungovaniu či dokonca k pomalému životnému štýlu.
Náš život sa príliš zrýchlil a nech už to zapríčinilo čokoľvek, je to tak. Rýchlosť je akousi mantrou tejto doby. Všetko potrebujeme mať rýchlo – od prenosu dát cez donášku nákupu až po prípravu jedla. Potrebujeme a chceme rýchlejšie čítať, rýchlejšie sa učiť, rýchlejšie sa niekam dostať, vymysleli sme urýchľovače všetkého – od komunikačných prostriedkov cez instantné potraviny až po mikrovlnné trúby. Naším urýchľovaním si dovoľujeme ovplyvňovať aj prírodu tým, že sme vymysleli rastové hormóny, stimulanty, chemické hnojivá či intenzívne kŕmenie zvierat. Čím rýchlejšie, tým lepšie, myslíme si. Bohužiaľ, rýchlosť je presadzovaná aj v pracovnom prostredí. Tam máme pocit, že všetko musíme urobiť rýchlo, inak nás niekto predbehne a stratíme tým príležitosť. Vymysleli sme technológie, ktoré urýchľujú mnohé naše činnosti. Boli údajne vymyslené, aby nám šetrili čas, ale času, bohužiaľ, viac nemáme. Kde teda je? Hold, ušetrený čas človek nevyužíva na pomalosť a nečinnosť, čo by bolo pre jeho obnovu vhodné. Využíva ho na ďalšie činnosti a ďalšie nasadené tempá. Vytvára nové povinnosti a nové túžby. Získaný čas vzápätí naplňuje ďalšími rýchlymi akciami.
Čchi-kung ako cesta k pomalosti
Naladiť sa na pomalosť stromu je veľmi podnetné a nie je teda ani divu, že jedno z najznámejších čchi-kungových cvičení sa volá objímanie stromu alebo veľký strom (či prosto strom), čínsky čan-pao.čuang (zhanbao zhuang). Čchi-kung si totiž preberá od stromu inšpiráciu nielen z jeho úžasného spôsobu zakorenenia a stability či z jeho ohybnosti a pružnosti a zároveň organickej pevnosti, ale do veľkej miery aj z jeho pomalosti. Čchi-kung je vo svojej podstate pohyb v pokoji a pokoj pomalosť potrebuje. Dáva priestor na prežitie inej časovej reality, iného načasovania pohybu tela a pohybu v tele, a rovnako priestor na vnímanie pohybu samotného a toho, čo na energetickej, ale aj fyzickej úrovni človeka ten pohyb spôsobuje. Čchi-kung cvičím už veľmi dlho a cvičím ho pomaly. Jeho pomalosť je vskutku čosi fascinujúce a potrebné. Len vďaka nej sa precíznosť pohybu môže následne vykonať aj rýchlo či prudko, keď je to potrebné.
Prečo sa má čchi-kung cvičiť pomaly?
Niektoré čchi-kungové formy sa, samozrejme, vykonávajú aj v rýchlom tempe. Čchi-kung ako taký však vo svojej podstate ponúka pomalosť, ktorá je nadmieru produktívna. Pohyb nás vyživuje práve vtedy, keď mu dáme čas a robíme ho dostatočne pomaly. Pomalý pohyb to nie je len nedostatok rýchleho pohybu, ale je vyživujúcou silou, ktorá rodí možnosti pre vnímavosť, cirkuláciu energie a regeneráciu. Začiatočník sa možno bude cítiť v tejto pomalosti trochu nepohodlne. Prinesie mu však bezpečie a plynulú cestu k pokroku. V pomalom tempe možno stíšiť myseľ a vnímať dych či rôzne mikropohyby s ním spojené. Len v pomalom vykonaní určitých pohybov dokážeme pocítiť tok čchi a pochopiť správny mechanizmus toho-ktorého pohybu aj z anatomického hľadiska. Len v adekvátnom pomalom tempe môže niečo dozrieť do svojej kvality.
Presah do osobného života
Pomalosť čchi-kungu je vskutku čosi výnimočné a pre bežného človeka neobvyklé. Pri takomto spôsobe cvičenia sa udeje čosi, čo je pre nás veľmi prínosné. Keď k tejto inšpiratívnej kvalite cvičiaci dospeje, presiahne aj do jeho osobného života, teda aj do času, kedy aktuálne necvičí. Čchi-kung pomáha ľuďom spomaliť, navyknúť si na určitú vyživujúcu pomalosť a začať si ju vážiť a využívať aj v bežnom živote. Začneme fungovať trochu inak. Samozrejme sme schopní sa zrýchliť a robiť veci aj rýchlo, pokiaľ treba, ale nedovolíme rýchlosti dnešnej doby automaticky nás „zomlieť ako mlynček na mäso“. Budeme schopní vedome vnímať, že pokiaľ na nás niečo alebo niekto tlačí, tak to nie je správne a môžeme nájsť aj inú cestu, ako to vykonať, a nie sa okamžite tomuto tempu vo všetkom prispôsobiť. Zároveň nám tento cit pre pomalosť pomôže v hlbšom vnímaní toho, čo sa deje v prírode, teda vo vnímaní všetkých zmien, ktoré príroda zažíva, a naladiť sa na ne, pretože aj my sme súčasťou tej prírody.
Zima, obličky, kosti, kĺby, platničky a pomalosť
Čchi-kung je cez túto pomalosť vlastne meditáciou v pohybe. Vďaka meditatívnej pomalosti je priestorom na zameranie mysle na telo, a tým upokojenie jej tendencie neustále niečo riešiť. Ide o nasmerovanie vedomia do určitých častí tela alebo na určité pohyby, ktoré telo pri čchi-kungu vykonáva. V zime našu pozornosť potrebujú hlavne obličky. Čchi-kung im túto pozornosť môže poskytnúť. Počas cvičenia sa zameriavame na obličky a na ich meridián a cvičíme cvičenia, ktoré obličky vylaďujú na ich prirodzené frekvencie a zároveň ich liečia a dodávajú im čchi. Z toho majú úžitok aj iné telesné tkanivá či štruktúry, ktoré obličky spravujú. Sú nimi kosti, chrupavky a s tým samozrejme súvisiace celé kĺby. Všetky kĺby aj drobné kĺbiky napríklad na prstoch rúk či nôh. Chrbtica je tiež jedným obrovským kĺbovým systémom, takže pri čchi-kungu zameranom na obličky sa chrbtica krásne zregeneruje. Ďalšími časťami tela, ktoré z takého cvičenia budú mať úžitok, sú zuby, vlasy, trávenie, mozgová kapacita, pohlavná sviežosť a plodnosť či dokonca aj pamäť.
Na toto všetko sa budeme sústrediť počas januárového stretnutia cyklu Čchi-kung v piatich premenách energie, na ktorý vás srdečne pozývam. Počas celého roka sa naučíte pohybom a vedomou mysľou počas neho ošetriť si celý orgánový systém a upokojiť myseľ.
Text: Zuna Vesan
Foto: archív autorky
www.shiatsu-terapie.sk
