Hovorí sa, že na začiatku vzniku vesmíru bolo ticho a tma. Rovnako ako na začiatku každej tvorby je ticho a tma. Len prítomnosť hlbokej, nekonečnej a hluchej prázdnoty dokonale podporí nový vznik. A nie inak je to so vznikom ľudského života v tele matky. Na začiatku je ticho, neznámo, tma. V tichom prítmí vajíčkovodu bunka vajíčka prijme bunku spermie a prebudí sa svetlo vedomia, svetlo prvého poznania. V oplodnenej bunke prehrmí ohňostroj a stáva sa malou novou bytosťou. Bytosťou s jedinečným vedomím. Bytosťou s vedomím bunky.
Vedomie bunky
Vedomie bunky je iné ako vedomie zrelej ľudskej bytosti, ktorá si uvedomuje samu seba ako oddelený celok a dokáže sa reflektovať. Vedomie bunky je vše-obsahujúce, všade prítomné a vše-prijímajúce bytie. Obe vedomia – vedomie bunky i vedomie osobnosti – v nás simultánne jestvujú a my môžeme vstupovať striedavo do každého z nich. Vedomím našej osobnosti vnímame svet dennodenne a toto vnímanie sveta potom ukladáme do pocitov, myšlienok, vnemov a podobne. Vedomie bunky sebou nesie stav nekonečnosti, bezčasia a plynutia v absolútnej prítomnosti a prepojenosti so všetkým navôkol. Do tohto druhu vedomia sa môžeme ponoriť, keď prebudíme naše vnímanie na úrovni bunky, keď prebudíme tzv. bunečné vnímanie. Ako nástroj k tomu nám môže poslúžiť bunečný dych, ktorý v nás prebieha, či sme si toho vedomí, alebo nie. Uvedomenie si a objavenie nášho bunečného dychu a napojenie sa naň, nás automaticky preklopí do vedomia bunky, do bunečného vnímania.
Ako sa má bunka, tak sa má aj celok
Možno sa niekto opýta, ako môže bunka dýchať, keď nemá pľúca. A na čo využíva kyslík. Naše bunky sú základnými stavebnými jednotkami nášho organizmu. Samy obsahujú ďalšie komponenty, tzv. organely, ktoré tvoria ich telo a ktoré majú svoje špeciálne funkcie. Jedna z organiel bunky sa nazýva mitochondria. Každá bunka ich má sto až tisíc a sú to práve mitochondrie, ktoré sú pľúcami bunky a prevažne sa podieľajú na procese bunečného dychu. Bunka cez pórovitú membránu prijme z krvi kyslík, a ten potom aeróbnym dychom mení v mitochondriách na energiu potrebnú pre funkciu bunky a celého nášho organizmu. Zároveň cez túto pórovitú membránu vylučuje toxický odpad von z bunky. Príliv a odliv na vlnách bunečného dychu, ktorého bránou je bunečná membrána bunku málinko zväčšuje a zmenšuje. Každá bunka pulzuje vlastným a jedinečným rytmom dychu, nezávislým na rytme dychu našich pľúc. Každá bunka dýcha individuálne a zároveň dýcha pre celý organizmus. Zdravý dych a fungovanie každej bunky ovplyvňuje zdravie celého organizmu. Môžeme to prirovnať k vzťahu jednotlivca a spoločnosti ako celku. Tak ako je psychologicko-fyzické zdravie každej bunky základom pre zdravie a blaho organizmu ako celku, tak aj psychologicko-fyzické zdravie každého jedinca je základom pre zdravie a blaho celej spoločnosti.
Dejem sa už len tým, že som!
Čerpanie zo zdroja bunky
Podobne ako bunka pre telo a jednotlivec pre spoločnosť aj bunečné vedomie je základným kameňom pre vedomie osobnosti a ovplyvňuje ho, pretože je v ňom zazdrojované a môže z neho čerpať a rásť. Ponorenie sa do vnímania bunky pomocou napojenia sa na bunečný dych prináša pocit zastavenia a pocit hlbokého mieru. Keď si dovolíme nechať sa unášať na vlnení dýchajúcich buniek, vstúpime do meditačného stavu vyživujúceho pokoja. Napojíme sa na vlastnú intuíciu, po slovensky predtuchu, potuchu či tušenie, a tak sme schopní prijať informáciu a vnemy, ktoré nám v bežných stavoch vnímania nie sú úplne dostupné práve pre ich jemnohmotnosť. Napojenie sa na bunečný dych prináša vyživenie nielen nášmu mentálnemu (zmyselnému), ale aj emočnému (pocitovému) a samozrejme fyzickému (hmatnému) telu. Všetky naše telá čerpajúc z rytmu nádychu a výdychu bunky sa harmonicky vyladia a tak sa dostanú do ľahkého a plynulého bytia.
Pocit bezpečia, patrenia a všemohúcnosti je v nás
Vnímanie na úrovni bunky prináša okrem pocitu pokoja, spočinutia, jasnosti aj pocit bezpečia a všemohúcnosti. Po oplodnení sa bunka vajíčka rozdeľuje na ďalšie bunky a násobí sa ich počet, aby sa vyvinul ľudský plod. Zárodok ľudského plodu sa usádza v hebkých stenách maternice, kde dostáva všetko vyživenie, ktoré pre svoj rast a vývin potrebuje. Nemusí pre to nič robiť a vždy je obdarovaný hojnosťou a výživou potrebnou pre svoj život. Ľudská bytosť prežíva prvé pocity bezpečia a patrenia. Vytvára sa pocit dôvery. Fyzicky sa embryo cíti jedno s maternicou, matkou samotnou a všetkým naokolo. Cíti sa jedno s celým vesmírom v jeho nekonečnosti. Z tohto prepojenia so všetkým sa tvorí pocit všemohúcnosti. Toto všetko je zakódované v každej našej bunke, v tzv. bunečnej mysli, ktorá je súčasťou našej bytosti.
Stav bytia a stav konania
Bunečná myseľ je niečo veľmi neutrálne, je to stav bytia. Stav bytia bunky je stavom, keď bunka oddychuje, dýcha, žije a je sama sebou. Je to moment jednoduchosti, prítomnosti, ticha a vnútorného vedenia. Je to stav, keď sa bunka pripravuje na aktivitu, na čas konania, čas delenia. V tichosti svojho stavu bytia pokojne dovoľuje, aby organely v nej prítomné spracovávali cukry a proteíny, prijímali kyslík a vylučovali odpadové látky, aby v nej prebiehal metabolizmus a všetky procesy potrebné pre prípravu na stav konania. Stav konania nastáva, keď bunka načerpá všetko potrebné zo svojho stavu bytia, aby sa mohla v celej svojej sile rozdeliť a vytvoriť bunku novú. Po fáze delenia a vyčerpania síl sa potom opäť vracia do ticha, pokoja, spočinutia a ďalšej prípravy. Medzi stavom bytia a stavom konania bunky panuje vyváženosť, harmónia a vyladenie. Jeden stav čerpá z druhého a naopak. Je medzi nimi rovnováha, aby mohlo dochádzať k zdravému a plynulému rastu a deleniu, t. j. k napĺňaniu zámeru bunky.
Z múdrosti bunky
Bunka si nikdy neúfa, že by sa strácala alebo bola neosožná, či dokonca lenivá v stave bytia. Nevytvárajú sa v nej pocity, že v stave ničnerobenia nie je nikým, nič neznamená, že prípadne niečo zamešká. Bunka vo svojej múdrosti vie, aký dôležitý je stav bytia pre stav konania. Uvedomuje si, že keby neustále pretrvávala len v stave konania, čoskoro by „vyhorela“. Bunka si je totiž veľmi dobre vedomá, že sa deje, t. j. jestvuje aj v stave bytia. Bunka vie, že len tým, že jestvuje, má hodnotu a svoju dôležitú rolu, nezáležiac na tom, či sa práve nachádza v stave bytia alebo v stave konania. Vníma, že je vždy nenahraditeľná pre celok, a keby náhle nepredvídateľne a nesúhlasne s božím plánom zmizla, celý organizmus by sa rozsypal.
Záver
Učme sa od našich buniek a laďme sa na ich dych, a tak načrime do nášho bunečného vnímania, aby sme mohli čerpať z neho živu a výživu pre naše osobnostné vnímanie. Tak obohatíme naše telo zmyselné, pohladíme telo pocitové a znovu naštartujeme telo hmatné. Ich harmonické prepojenie potom podporí našu celú osobnosť, ktorá ďalej podporí spoločnosť ako celok. Napojme sa na našu intuíciu, pravdu a vnútorné volanie. Nikdy sa nebojme dôverovať čo i len slabému hlásku v nás, ktorý nám hovorí, že môžeme, že patríme, že hojnosť a bezpečie sú niečím samozrejmým a prirodzeným. Podporme tieto pocity a vnemy, nech nás zaplavia ako presakujúce svetlo vedomia našich buniek. A nezabúdajme spočívať, oddychovať, iba byť a cítiť sa tam rovnako užitoční ako v stave konania. Spočinutím v bytí sa ladíme a naberáme sily na tvorbu novú a vytvárame dôležitý časo-priestor pre prepájanie sa so svojím Tvorivým Ja. Pamätajme na vetu: Dejem sa už len tým, že som!
S úctou,
Žubra
Žubra K. Žubretovská
