1. Som: človek žijúci obradmi
Prírodnými obradmi našich predkov celoročne aktívne žijeme spolu s Weleslaou viac ako 20 rokov na myjavských kopaniciach v prerobenej maringotke v sade pod lesom. Nekonečným kolobehom stále sa opakujúcich obradov, ktoré sa nikdy vlastne neopakujú, sprevádzame tých, čo o ne prejavia záujem, tak aby sa stali praktickou súčasťou ich života alebo aby cez ne dokázali pochopiť daný okamih.
2. Som: človek zabudnutých remesiel
Keďže som chcel žiť lukostreľbou, musel som sa sám naučiť zabudnuté remeslo výroby lukov. Asi ojedinelé sú aj naše húkadla, vzdušné metly, ktoré na Slovensku nevyrába a ani nepoužíva nikto – pritom je to archaický hudobný aj obradný nástroj… Som výrobcom aj píšťal, drevených hrablí a kosísk, rôzneho náradia… V začiatkoch štúdia nebola dostupná ani literatúra, ani učitelia a internet bol ešte len cez pevnú telefónnu linku. Príroda tu však bola stále, a tak som sa naučil v nej hľadať nielen materiál na výrobu, ale i techniky spracovania, dizajnu a všetkých postupov. Bez prírody by neboli ani luky, ani obrady a tieto dve veci mi splývajú. Obrady, výroba, lukostreľba i samotný zber je obradom. Vyrobil som stovky lukov, tisícky šípov a desiatky píšťal, nástrojov a iných predmetov. Uprednostňujem ručnú prácu jednoduchých mechanizmov, poháňaných ľudskou silou nezávislou na vonkajšej energii.
3. Som: remeselný učiteľ
V našej 194-ročnej hlinenej stodole – dielni – učím ľudí rôznym remeslám v súlade s ich duchovným vývojom. Ak si chcú ľudia v dielni niečo vyrobiť a nevedia ako (i v živote sa dostávajú na križovatku), pomáham im s pracovnými postupmi, učím ich používať jednoduché nástroje našich predkov overené časom pracujúce na chlebový pohon. Často zažívam prekvapenie nad ich šikovnosťou, zručnosťou a tvorivosťou, o ktorej sami ani nevedeli – mnohí z nich vyrobili neuveriteľne krásne funkčné umelecké výrobky. Dá sa povedať, že som asistoval pri výrobe stovkám ľudí, čo ma teší. Niektorí sa to naučili tak, že sa tomu umeniu venujú profesionálne, teda naši žiaci predčia svojich učiteľov, na čo sme hrdí obaja.
4. Som: pokračujúcim žiakom svojich učiteľov
To, čo som videl, počul a zažil, sa snažím zdokonaľovať. Nezabúdam na svojich učiteľov a to, čo som mal možnosť sa od nich v krátkom čase naučiť. Hlavným učiteľom bol Marek Liptovský, ktorý oslovil obrovské množstvo ľudí na ceste k prírode a tradíciám už v čase socializmu a predbehol dobu. Mal som to šťastie stihnúť pri ňom vyrásť a, i keď už nie je v pozemskom svete, stále sa od neho učím. Naučil som sa od neho, ako tvoriť podmienky pre činnosť a nadšeniu pre staré veci, ktoré prežili nezmenené stáročia, a ako prežiť v prírode jednoduchým spôsobom a ako trénovať svojho ducha na jednoduchej pravidelnej ceste.
5. Som: človek pomalej, ale trvalej cesty
Rád kráčam tak, aby som si zapamätal cestu, na ktorú sa vydám, ak prinesie trvalé výsledky. Urýchľovačom sa v pracovných a duchovných postupoch vyhýbam. Som presvedčený, že človek môže dosiahnuť duchovný postup bez omamných a urýchľovacích látok, ak bude dostatočne trpezlivý a vie, čo hľadá. Duchovné videnie, vnímanie, vízia s čistou hlavou dokážu byť silným podnetom, na ktorom sa dá stavať pevný základ. O ľudské telo sa tiež treba vedieť starať a ja verím v obnoviteľné ľudské zdravie a jeho silu. Čim je človek starší, tým je lepšia kondícia, bdelosť a zdravie sa vekom zlepšujú.
6. Som: pozorovateľ oblohy
Našu oblohu pozorujem od detstva. Od múdreho muža som sa naučil, že nie je rozdiel v oblohe mesta či lesa, kto má oči dokáže vidieť hviezdy i v meste. Keď som býval v Bratislave, východ slnka som pozoroval iba v oknách protiľahlého paneláku od 4. poschodia a západ končil za panelákom. Dnes sa pozerám na oblohu celý deň, naučil som sa čítať z oblohy polohy planét či bez kalendára určiť, v akom znamení sa mesiac i slnko nachádzajú, zakaždým je to pre mňa zázrak. Toto jednoduché umenie učíme s Weleslawou ľudí, aby sa nepozerali na horoskop na internete, papieri, ale aby zdvihli hlavu a videli skutočnú oblohu. Je to praktická vec a v podstate som sa to naučil už na základnej škole, len učitelia vlastne ani nevedeli, čo vyučujú.
7. Som: zberač darov prírody
Okrem dreva na výrobu lukov, šípov, píšťal zbieram známe i menej známe lesné byliny a spracovávam ich obradným, často netradičným spôsobom. Byliny používame nielen na liečbu, ale i na obradný dym, na vylepšenie nášho jedálnička, koreniny, oleje i masti. O bylinách sme napísali veľa článkov i pre lekárne či obchody so zdravou výživou. V knižnici majú pre mňa knihy o bylinách miesto pred beletriou a staré atlasy sú pre mňa doslova trilermi. V prírode ochutnávam denne, veľa a často – neraz som sa z toho i zbl… a po…
8. Som: ten, čo klepe kosu a hrabe seno
V čase lacných kosačiek a kosiacich autíčok sme mohykáni s kosami. Keďže chováme kozy, viac ako 16 rokov ručne pripravujeme seno na zimu pre našich rohatých guruov. Naše stádo je známe široko-ďaleko, putuje s nami krajinou a dozerá na kvalitu voľne rastúcej zelene. Niekedy seno dostaneme už pokosené, ale väčšina padne našou rukou. Bežne ročne pokosím a uložím 3 až 5 ton sena na zimu, čo nie je vôbec veľa. Seno kosím ručne, vlastnoručne naklepanou kosou vlastnej výroby a hrabeme i obraciame ho s Weleslawou v horúcich dňoch – je to vlastne najväčšia a najkvalitnejšia bylinkáreň, akú poznám.
9. Som: pisateľ
Pri Weleslawe som sa musel naučiť písať články a dokonca i nejaké knihy. Jej profesionálna novinárska deformácia je už skoro rutinou, ktorej sa i tak snažím vyhnúť. Ľahšie sa mi rozpráva, ako píše. Články často tvoríme spoločne tak, že sa v texte plynulo striedame a čo jeden začne, druhý dokončí. Niekedy, keď si to neskôr spoločne prečítame, s obdivom zistíme, že je to náš článok a čítam ho často ako cudzí klenot.
10. Som: s Weleslawou nerozdeliteľná dvojica
Rastieme a vyvíjame sa spoločne, ťažko sa dá nájsť individuálna činnosť v tom, čo robíme. Všetko od obradov, podujatí, vedenia kurzov, hudby vrátane bežného života robíme spoločne. Pre mnohých splývame, i keď máme každý svoje silnejšie i slabšie oblasti, ktoré sa plynule prelínajú. Dokážeme sa zastúpiť i podporiť.
