Rozmanitých čarodejníkov a kúzelníkov obidvoch pohlaví nachádzame u všetkých národoch a u všetkých veľká časť prostriedkov čarodejstva tiež z ríše rastlín pochádza.

Z magických, zdraviu škodiť alebo osožiť majúcich prostriedkov stali sa postupom času, keď sa z nich povery pomaly vytratili, viac-menej osožné alebo celkom indiferentné domáce alebo v lekárňach pripravované lieky; zato ale viera v čary celkom nevyhynula a čarodejné poverčivé manipulácie s rozličnými zelinami stvárajú sa vždy, a „vedomkyne, bohyne, strigy, bosorky, čarodejnice, vedomníci, strigôni, bosoráci a pánbožkovia“ vedia šikovne k svojmu zisku vykoristiť slepotu a nevedomosť más, zariekaním, zlievaním, zmývaním, ofukovaním a podávaním liekov z bohato zásobenej svojej bosoráckej lekárne, kde sa medzi celkom neškodnými a nepôsobivými rastlinami aj jedovaté opatrujú…,“ píše vo svojom článku o magických rastlinách Jozef Ľudovít Holuby v roku 1886. Mnohé z toho čo uvádza je v ľudovom prostredí známe aj dnes:

Že sa ľud náš aj s veštbou pomocou rastlín zapodieva, ukážeme na niekoľkých príkladoch. Najčastejšie je hádanie a veštenie z rastlín pri hospodárstve a pri zaľúbených dievčatách a vydaju nedočkavých vdovách, ale veštby sú vo zvyku aj pri vyhľadávaní bosoriek, kmínov a iných škodcov. Z množstva lieskových rias (t. j. z visiacich, samčie kvety obsahujúcich kočičiek, Amenta) v zime veštia bohatú úrodu raži; mnoho šípok (t. j. plodov planých ruží) oznamuje už v zime, že sa žita urodí hojnosť. 

Naopak ale, čím viac lieskovcov a orechov v hromádkach vidno, tým bude obilie drahšie. V čase žatvy pozorne prezerajú dno púšky (maličkého to, na hnijúcich drevkách rastúceho pohárku podobného hríbiku, Cyathus striatus), aby videli, koľko je v ňom zrniek, lebo tieto veštia cenu obilia. Z veľa mliečov (Lactarius piperatus) hádajú na množstvo snehu v nastávajúcu zimu; keď sa počiatkom jari mnoho iskierok alebo sedmokrások (Bellis perennis) objaví, veštia mokrý rok. Ak zarodí mladý orech po prvý nepárny počet orechov, či ich mnoho alebo málo, sľubuje byť v budúcnosti úrodným stromom atď.

Veštenie ženícha

Veľmi poetické je veštenie s vencom z oziminy uvitým, v ktorom devätoraké vetvičky zo stromov byť musia. Veniec spletá sa večer pred Jurom pri speve a pod spevom hodí sa na točiacu sa vodu. Dievčatá sa s veľkým napätím pozerajú, na ktorú stranu sa pohybuje. Ak sa krúti na jednom mieste, nebude z vydaja nič; ak sa pohybuje hore vodou, príde ženích z hôr; ak ho voda unáša dolu, vydá sa dievča na dolné strany. 

Tri vŕbové prúty so zariekaním do hnoja vsadené, keď vyženú, naklonením svojich výhonkov tiež ukazujú stranu, v ktorú sa dievča vydať má. Jakubka (Senecio Jakobaea L. a tomuto druhu najbližší S. erraticus Bert) v istý čas a s istými obradmi zbieraná, tak ako aj čakanka (Cichorium Intybus L.) v noci pred Katarínou utrhnutá a osúdenica (hadí jazyk, Ophioglossum vulgatum L.) pod hlavu položená ukáže snívajúcej vo snách osudom určeného muža.
Ľúbezník, ľúbeníček alebo ľúbeníčka (Hypericum perforatum) na Jána zbieraný a rukami žmolený veští farbou vytlačenej šťavy, či je milý v láske verný, alebo nie? Ak je šťava červená: dobre je; ak vodnatá, nestojí milý za nič. 

Z kvietku horčice alebo volského oka (Chrysanthemum Leucanthemum L.), keď vytrhujúc biele krajné jazýčky kvetové a odriekajúc isté slová sa pozoruje, aké slovo na posledný kvietok padne: či ten alebo tá chová lásku k vám a v akom stupni alebo nie. A podobných ľúbezných veštieb je veľmi mnoho.

Liečivé rastliny

Ale i pri týchto je hlavnou vecou zariekanie, lebo len také veci hodia sa či k veštbám, či k čarom, ktoré sú v istý čas, istým spôsobom a pri odriekaní istých slov zbierané. 

Sem môžeme vradiť aj signatúru rastlín, t. j. z podobnosti istých rastlinných čiastok s tými ktorými údmi tela, hádanie na ich liečivú moc v nemociach týchže údov. Viac lišajníkov (Lichenes) pre bližšiu alebo ďalšiu podobnosť s pľúcami ľudskými označuje sa menom pľúcnik, tak na pr. Peltigera canina a aphthosa, zvlášte ale Lobaria Pulmonaria, a platia všade, kde rastú, práve tak ako na Slovensku, za výborný liek v chorobách pľúc. 

I v listoch madunice (Pulmonaria officinalis) chceli vidieť podobnosť k pľúcam a veselo ju podávali suchotinárom. Vrabečník (Lithospermum officinale), ktorého lesklé a ako kameň tvrdé semienko na kameň upomínalo, platilo a platí dosiaľ za najlepší lithotripteur. Zemiačky mnohých orchideí, zvlášť ale obyčajný hrvolec alebo vstavač (Orchis Morio) pre svoju podobu upotrebúvané bývali v mnohých delikátnych vadách, a to len donedávna i velehlasnými lekármi, ako sa o tom vo všetkých starých herbároch dočítať môžeme; a u ľudu užívajú sa dosiaľ, len že nesmiem vyklebetiť ako. Vo vlašskom orechu videli hlavu ľudskú. Škrupina predstavovala lebku, kožka jadro obaľujúca pokožku mozgu a jadro samo mozog s jeho záhybmi: musel teda slúžiť proti slabosti mozgu v najširšom zmysle slova. V sexuálnych chorobách ženských podával sa istý liek z lebede (Chenopodium olidum Sm.). V liste vyše spomenutého papradia Botrychium Lunaria videli akúsi podobnosť s chvostom raka: teda i liečili ním strašlivú nemoc zvanú „rak“.

Ľúbostné čary

Snáď v žiadnom druhu čarodejstva nie je toľko rozmanitosti ako práve pri ľúbostných čaroch všetkých národov, končín a časov. Nikde sa čary s takým chvatom, s takým zápalom, s takou nedočkavosťou a s toľkými výhľadmi na žiadaný zdar nevyvádzajú ako práve v ľúbezných veciach. Má to svoju psychologickú príčinu v tom: že sa tieto čary osobami mladými plnými života, pohyblivosti, túžob a nádejí so zvláštnou, mladému veku vlastnou zručnosťou konajú.

Najobyčajnejšie zeliny k ľúbezným čarom sú, ak len možno, v noci na Jána nie obyčajným spôsobom zbierané a veľmi pozorne dakde v priečinku šatovej truhly ukryté: tolija, všetkým zelinám mati (Potentilla opaca!), hľaď na mňa (Listera ovata), traslica (Briza media), laskavec (Asplenium Trichomanes), ľúbenička alebo ľúbezník (Hypericum perforatum), dobrá myseľ (Origanum vulgare).

Pri zbieraní týchto zelín každá sa istým veršíkom zarieka, aby očakávanú službu konala. Napríklad: Dobrá myseľ — aby milý prišiel. Tolija, dobrá zelina, kto si ňou čaruje, veru nebanuje.

Ratolesti stromov, na ktorých roj včiel sedel, volajú šťastným drevom a opatrujú ich v dome: aby mali mnoho záletníkov. Spomedzi mnohých magických rastlín spomenutia zaslúži ešte Netáta (Lycopodium clavatum), ktorú, keďže v nej akúsi podobnosť s chvojkou videli, k tým istým cieľom ako túto užívajú, prirodzene ale bez výsledku. Netátu mávajú krčmári ako vábca za roštom, v domoch ju držia ako zlých duchov a strigy zaháňajúci prostriedok, dievčatá ale mávajú netátové vetvičky alebo v čižmách, alebo za pásom, alebo inde v rúchu zašitú.

Ochranné rastliny

Od starodávna sadí sa po strechách netresk (Sempervivum tectorum L.), o ktorom sa všeobecne myslí, že chráni dom pred hromom. Kto pri sebe nosí biele neto, môže sa bezpečne aj sám vydať na cestu, víly mu neuškodia; ak ale toho neta nemá, schytia ho víly, a tak dlho budú sa s ním zvŕtať, zakiaľ ho na zdrapy nerozkrútia alebo vodný muž vtiahne ho pod vodu. A veru už mnohého šuhaja také nočné víly tak doriadili, že z jeho sily a duševnej krásy ani len načo súce zdrapy nezostali!

Večer pred Jurom pod spevom natrhané a so spevom donesené „jurské tŕnie“ tu v dolnej Trenčianskej z egrešu (Ribes Grossularia) a psieho tŕňa (Prunus spinosa) záležajúce kladú do okien na ochranu pred strigami; do maštaľných ale dvier hlobia 4 väzové kliny a na Štedrý večer cesnakom v podobe kríža natierajú dvere a brány, aby bosorky a zlí duchovia dobytku a ľuďom neškodili. Nevestám sa do duchien dáva, medzi iným, aj kúštik vazového (brestového), čarom vzdorujúceho dreva a perie nasýpa sa cez ostružinové (Rubus) šľahúny, aby ju v takto prefiltrovaných duchnách nepokúšalo.

Vôbec sa vazu taká veľká moc pripisuje, že zaháňa všetky strašidlá, bosorky a zlých duchov, preto aj naši hlásnici na svojich hrdzou rozožratých helebardách, ktoré by sa viac hodili medzi Schliemannove trojské nálezy než na obranu alebo útok, majú pre lepšiu bezpečnosť vazové rúčky čili toporá, aby ich nočné strašidlá, ktoré ešte vždy svetom mátožia, nebantovali. Čo všetko pomocou vazovej palice vykonať možno, uzatvárať dá sa z toho, že len nedávno v jednej trenčianskej obci istý muž vazovou palicou samého čerta zabil! Ako Slovákom vaz, tak Nemcom jaseň (Fraxinus excelsior) poskytuje celý magický arzenál proti všetkým čarom a kúzlam. „Úsad, dakde aj húserom zvaná bolesť krížov, ktorú Nemci Hexenschuss menujú, zaháňa sa veľmi jednoduchým prostriedkom. Dakto si zastane na postriežku a pacienta z nenazdania brezovou metlou po krížoch šľahne.“

V Štedrý večer nosievajú pastieri brezové prúty po domoch, aby ich pomocou lichva bola pred čarami chránená. Už Rimania viazali svoje fasces z brezových prútov (Betula terribilis magistratum virgis), dozaista nie preto, žeby na trestanie vhodnejších prútov nebolo bývalo z čoho odrezať, ale z toho ohľadu, že sa brezovákom, pred ktorými má aj naša nádejná mládež veľký rešpekt, čarovná moc pripisovala. Tiež sa zapekávali petržlenové listy do oplátok a tieto dávali na Štedrý večer lichve zožrať, aby jej strigy neškodili.