Nie som lekár a psychofonetika nie je mainstreamová medicínska metóda. Som terapeut a konzultant s 20-ročnou klinickou praxou na registrovaných klinikách v Austrálii a Južnej Afrike. Psychofonetika je metóda doplnkovej podpory fyzickej, emocionálnej, mentálnej, vzťahovej a profesionálnej starostlivosti o seba a osobného rozvoja. Psychofonetika je metóda participatívnej medicíny a to, čo dokáže, je v tejto oblasti unikátne. Zapája totiž klienta do procesu sebauzdravovania ako kolegu v terapeutickom tíme, nie ako pasívneho prijímateľa intervencie.

My psychofonetickí terapeuti považujeme subjektívne prežívanie a sebauvedomenie klienta za zásadnú zložku terapeutického procesu. Preto je psychofonetika taká účinná pri psychosomatických problémoch. Ľudská konštitúcia nie je len biologický stroj, ale komplikované kontinuum fyzického tela, životného (éterického) tela, vnímavého (astrálneho) tela, komplikovaného života duše, individuálneho ducha – ja a sociálnych vzťahov. Každý zdravotný problém má vo väčšej či menšej miere psycho-somaticko-sociálno-duchovnú zložku, ktorá niekedy predstavuje 5 % a niekedy 95 % problému. Zapojenie tejto zložky do procesu liečenia je našou špecialitou.

Psychofonetika sa vyvíjala 20 rokov na integrálnych medicínskych klinikách v Melbourne a Kapskom Meste, kde som bol praktickým poradcom a psychoterapeutom pod dohľadom kvalifikovaných lekárov s otvorenou mysľou. Posielali mi pacientov so zdravotným problémami, ktorých medicínska príčina a liečba nebola známa. Tak som si rozvinul svoje psychofonetické psycho-somatické zručnosti, ktoré teraz vyučujem na Psychophonetics Institute International, ktorý je na Slovensku zastúpený Školou empatie.

Ekzém je jedným z nevyliečiteľných zdravotných problémov, pre ktoré som musel vyvinúť psychosomatické vysvetlenie a samoliečebný terapeutický proces s podporou a pod supervíziou kolegov, integrálnych a antropozofických lekárov. Aké sú teda známe fakty o ekzéme a čo s ním v psychofonetike robíme?

Rád študujem vedecké a populárne epidemiologické popisy a správy o rôznych zdravotných stavoch, ich príčinách, symptómoch a dostupných liekoch na Mayo Clinic, pretože ide o neziskovú organizáciu. A keďže je to taká veľká renomovaná a dôveryhodná inštitúcia, môže si dovoliť buď úprimná. Ak nie je známa zdravotná príčina choroby, nemôže existovať medicínska liečba. Klinika Mayo vám vždy povie, keď lekárska veda nepozná príčinu a liek na chorobu, a ak to nevie Mayo Clinic, nevie to nik z mainstreamovej medicíny.

Lekárska príčina ekzému nie je známa. Mnoho ľudí ním trpí celý život. Podľa siete Allergy & Asthma Network trpí ekzémom 31 miliónov Američanov (z 340 miliónov ľudí je to takmer 10 % celkovej populácie) vrátane 9,6 % detí. Dve tretiny z nich uvádzajú, že im to zasahuje do každodenného života, 30 % uvádza poruchy spánku, u 50 % detí s ekzémom sa rozvinie astma. Až 23,8 % adolescentov s ekzémom má samovražedné myšlienky. Je zvláštne, že ekzém sa častejšie vyskytuje u detí z rodín s vyšším príjmom a vzdelaním. Ekzém sa považuje za typickú súčasť „triády“ astma – senná nádcha – ekzém, pričom každá z týchto chorôb sa považuje za nevyliečiteľnú. Keďže neexistuje žiadne lekárske vysvetlenie ekzému na čisto fyzickej úrovni, neexistuje žiadny liek, čo každý ekzematik veľmi dobre vie. To je jasný náznak toho, že príčina aj liečba čakajú na svoje odhalenie na psycho-somatickej úrovni.

Vo svetle poznatkov psycho-neuro-imuno-endokrinológie, novej vedy, hrá stres hlavnú úlohu pri zhoršovaní, kontrole a náprave poškodenia zdravia v tomto komplikovanom kontinue. Túto súvislosť objavil významný slovensko-maďarsko-kanadský endokrinológ Hans Selye4 (1907 – 1982), ktorý v roku 1940 objavil existenciu biologického stresu. Fyziologické dôkazy škodlivých účinkov stresu na celý ľudský systém sa dnes považujú za mainstreamovú vedu, ale ako všetci vieme, stres nie je nikdy len biologický. Stres je vo svojej podstate psychosomatický.

Ekzém je typická psychosomatická choroba. Prostredníctvom klinickej skúsenosti s psychofonetikou sme zistili, že ide o „nesprávne umiestnený oheň“, ktorý spaľuje kožu, telesné teplo, ktoré sa nikdy nemalo dostať na povrch tela, ale ktorého správne miesto je vo vnútri tela. Ľudské telo potrebuje oheň. Aby vnútorné orgány fungovali, musí udržiavať celkovú priemernú teplotu 37 °C, ale táto teplota nie je rovnomerne rozložená po celom tele. 

Existuje tzv. „tepelné telo“, ktoré udržuje, produkuje, absorbuje, odstraňuje, vyrovnáva a distribuuje teplo po celom tele podľa rôznych potrieb rôznych orgánov. Pre fungovanie metabolického a imunitného systému je potrebné nadpriemerné teplo: pečeň dosahuje teplotu cca 41 °C, takže môže skutočne zohriať krv, zatiaľ čo reprodukčné orgány musia byť chladnejšie. Teplota semenníkov sa udržiava na 35 stupňoch Celzia, pretože spermie sú najšťastnejšie pri 33 °C, a preto sa nachádza mužský miešok mimo tela, kde sa ľahšie ochladí. Priemerná teplota ženských prsníkov sa pohybovala medzi 32,7 °C a 36,4 °C, čo je značne pod priemernou celkovou telesnou teplotou5, a podobne ako mužské semenníky aj ženské prsia vyčnievajú z trupu von, aby vyžarovali teplo, pravdepodobne preto, aby sa optimalizovala tvorba mlieka. Telo svoju teplotu neustále monitoruje a obnovuje na priemernú homeostázu 37,2 °C a zároveň udržiava teplotné rozdiely jednotlivých orgánov.

Ľudská pokožka má rada nižšiu teplotu, ako je telesný priemer. Normálna teplota ľudskej kože sa pohybuje medzi 33,5 a 36,9 °C. Keď sa teda na perifériu vytlačí extra teplota, ktorá správne patrí vnútorným metabolickým orgánom, pokožka je prakticky v plameňoch, a tak to človek aj cíti. To je ekzém.

Prečo sa však teplo tlačí z vnútra tela na okraj? Ak by lekárska veda mohla na túto otázku odpovedať, ekzém by sa dal vyliečiť. Existujú hypotézy o spojitosti s genetikou, kontaktom s chemikáliami či stravou, ale skutočný pôvod ekzému zostáva pre modernú medicínu záhadou.

Možné psychosomatické vysvetlenie:

Keď je z nejakého dôvodu narušená psychologická a psychosomatická (astrálna) dynamika, dochádza k čiastočnému odklonu úrovne ľudskej konštitúcie od fyzického orgánu, ku ktorému primárne zodpovedná, a k narušeniu celého metabolického procesu. Táto situácia sa môže ľahko stať chronickou a celoživotnou, pretože dynamika prostredia, najmä rodičov, ktorá obklopuje človeka, najmä v ranom detstve, zvyčajne pretrváva počas celej dĺžky vývoja dieťaťa. Táto situácia má tieto dôsledky: 1) naruší sa metabolický proces, 2) psychosomatická dynamika je vytláčaná z centra tela na jeho okraj: do hlavy – výsledkom je migréna, a na kožu – čo vedie k ekzému. Alopatické, homeopatické, bylinné, čínske a ajurvédske lieky môžu byť účinné, ale z vyššie uvedeného hľadiska môžu pôsobiť len symptomaticky, neriešia hlavnú príčinu ochorenia.

Vo svetle tohto vysvetlenia potom liečba pomocou psychofonetiky prebieha takto:

V psychofonetickom procese použijeme na odkrytie vnútornej dynamiky sekvencie prieskumu, ktoré zahŕňajú metodickú empatiu, pamäť tela, vnímanie, spontánne vedomé gesto, vizualizáciu a hlásky ľudskej reči. S pomocou týchto nástrojov sa v každom procese týkajúcom sa ekzému odkryje nasledovný vzorec: hlboko rozrušené malé dieťa vystavené neznesiteľnej ľudsko–environmentálnej dynamike, z ktorej sa nevie vymaniť a proti ktorej sa nemá ako brániť. Súčasťou obrazu je aj seba-nenávisť a odmietnutie.

V momente, keď si klient v sebapozorovaní uvedomí túto vnútornú drámu, zdvihne sa v ňom vlna súcitu s trpiacim vnútorným dieťaťom ako v každom normálnom človeku. To najprv zastaví a postupne ukončí škodlivú dynamiku sebanenávisti. Tento proces zvyčajne vedie k výraznému zníženiu pocitu svrbenia a viditeľnosti zápalu. To je prvá časť procesu.

Inými slovami: určité emocionálne narušenie ovplyvní psychosomatickú dynamiku vo vnútornom metabolickom živote tela, vyženie psychosomatickú prítomnosť s jej teplom preč zo stredu tela na jeho okraj. Nadbytočné teplo tam následne vyvoláva typické prejavy ekzému – pálenie a svrbenie.
Navyše, z ochorenia plynúce obmedzenia a hanba za svoj výzor má za následok antipatiu a nenávisť k vlastnému telu. Toto typické sebaodmietanie a sebanenávisť sa stávajú sekundárnou príčinou emocionálnych porúch, ktoré ovplyvňujú metabolizmus dlho po zmene pôvodnej znepokojujúcej rodinnej situácie. Z tohto „začarovaného kruhu“ vyplýva celoživotná chronická situácia. Akoby vo vnútri človeka prebiehala občianska vojna alebo, ako to v hebrejčine nazývame, „vojna bratov“.

Keď sa odhalia tieto dve postavy, trpiace dieťa s horiacou pokožkou a vnútorná postava sebanenávisti, prirodzene sa vynorí aj tretia postava, „seba-súcit“. Energia sebanenávisti sa aspoň na tú chvíľu zastaví, prebytočné teplo ustúpi z pokožky do vnútornej oblasti brucha, kam patrí, a svrbenie sa výrazne zníži. Klienti potom pokračujú s cvičením doma až do bodu, kedy sa ekzém úplne odznie.

V psychofonetike tento proces nazývame trojuholník súcitu. Ide o prekonanie chronickej sebanenávisti tým, že ju nahradíme súcitom so sebou samým. Ak sa vám to zdá príliš jednoduché, vyskúšajte to sami a uvidíte výsledok.

Všetky psychofonetické procesy tvoríme tak, aby klient mohol pokračovať autoterapiou doma. Psychofonetika je psychológia slobody a má za cieľ prekonať tendenciu závislosti na terapeutovi. Ak je proces úspešný, klient sa stáva sám sebe liečiteľom.

Vyliečenie ekzému je jedným z typických príkladov vyliečenia nevyliečiteľného pomocou psychofonetiky. V blízkej budúcnosti vám na stránkach Vitality ponúknem ďalšie príklady týkajúce sa sennej nádchy, astmy, herpesu, migrény, zápalu močových ciest, syndrómu dráždivého čreva a ďalších. 

Psycho-neuro-imuno-endokrinológia je úplný názov psychosomatického kontinua, v ktorom psychika klienta, jeho subjektívne prežívanie, uvedomenie, činy a vzťahy zohrávajú hlavnú úlohu v priebehu choroby a v procese uzdravenia. Je len logické hlavného protagonistu tejto subjektívnej zložky chorôb – klienta zahrnúť ako člena a kolegu terapeutického tímu. Toto umenie možno nazvať participatívna medicína. V tomto je psychofonetika priekopnícka a účinná metóda.

To všetko bolo možné uskutočniť vďaka praktickej aplikácii antropozofického chápania ľudskej konštitúcie ako kontinua tela, duše a ducha.

Ukončujem tento článok mottom Rudolfa Steinera a Ity Wegmanovej o základoch umenia liečiť z ich poslednej knihy: Základy terapie, 1925: „… na základe takéhoto poznania (antropozofia) si uvedomujeme, že povaha celej ľudskej bytosti alebo ktoréhokoľvek jednotlivého orgánu je videná s jasnosťou len vtedy, ak vieme, ako v človeku pracuje fyzické, éterické, astrálne telo a individuálne ja… Lebo v astrálnom tele musíme rozpoznať sily pôsobiace v ľudskom organizme odstredivo zvnútra smerom von…, ktoré sa prejavujú napríklad príznakmi ekzému.”