Temnota je pojem, ktorý vytvorila cirkev, ale kedysi sa to tak nebralo. Bol len materializmus a duchovný vývoj. Vždy bolo potrebné nájsť stred, dnes je to rovnaké. Mnoho ľudí si myslí, že temnota je otroctvo, ale ja by som to skôr zhrnul ako pojem, ktorý vyjadruje, že človek, ktorý je v temnote, nie je sám v sebe. Jedná podľa svojich emócií a nie podľa svojej duše. Rovnako je to aj v prípade, keď je človek vo svetle. Tiež nekoná podľa svojej duše.

Pretože duša nie je ani svetlá, ani temná. Vo svetle jedná človek opäť podľa emócií, ale zase tých kladných. Vtedy to nie je človek, ktorý tvorí zo svojej duše, necháva sa len unášať niečím, čo nie je jeho podstatou, a zatvára oči pred tým, čo by mu mohlo jeho svetlo narušiť.

Katarína: Opäť sme pri „rozkmite energií“. Aj z ľudí, ktorí sa vedome prepájajú so svojou dušou, tieto silné zdrojové energie vyťahujú na povrch nespracované veci, čo prirodzene vedie k tomu, že ich to rozkmitáva. Preto je potrebné, aby cez emócie nenaleteli na imaginárne svetlo.

Michael: Žijeme vo vesmíre, ktorý je založený na rovnováhe. Jeho vývoj je predurčený na to, aby sa človek dostal do stavu pokoja, harmónie, do svojho stredu. Preto zažívame rôzne lekcie, aby sme našli svoj stred. Ja ako osobnosť mám kladné aj záporné stránky a v priebehu života sa snažím nájsť medzi nimi rovnováhu. Nesnažím sa odstrániť temnú stránku, ale pochopiť ju. Nesnažím sa nutne ísť do svetlej stránky, ale tiež sa ju snažím pochopiť. Tým vytváram svoj stred.

Žijeme v dobe, keď si tento fakt ľudia neuvedomujú, nepracujú vedome na hľadaní a tvorbe svojho stredu, preto zažívame taký silný „rozkmit“. Máme tu manipuláciu materialistov a zároveň ezo manipuláciu, ktorá ťa núti „ísť do svetla“. Obe tieto manipulácie sú zlé, pretože zneužívajú naše emócie, ktorým prepadáme, a rozkmitávame tým svoj stred.

Človek ako tvorivá bytosť tvorí v týchto emóciách. Máme tu človeka, ktorý je neukotvený vo svojom svetle, a máme človeka, ktorý je naštvaný a chce bojovať. Tieto dve polarity sa navzájom odpudzujú, neznesú sa. V celosvetovom meradle tu máme 7 miliárd ľudí, časť z nich medituje, je v láske a ďalšia chce bojovať alebo žije program obete a podobne.

To vytvára akýsi stret a následne sa tvoria udalosti. Na to reaguje náš „matrix“ – kde je tá najlepšia cesta vrátiť ľudstvo do stredu? A tak „vytvorilo“ vojnu na Ukrajine. 

Ľahko sa hovorí ľuďom, že udalosti na našej planéte riadi nejaká elita, je to dosť mylná predstava, pretože tento systém vytvárame my ľudia, teda každý z nás. 

Takže už tým, že vznikol systém, bol „rozkmit“, spôsob, ako človeka vrátiť k tomu, aby sa „duchovne uvedomil“.

V poslednej dobe sa šíri správa, že bude nejaká vonkajšia udalosť, záblesk, odtajnenie dôležitých vecí, ale na to sa nedá spoliehať. Je potrebné zdôrazniť, že podstatný je duchovný rast každého jedného z nás, treba ísť sám do seba, uvedomovať si samého seba ako človeka a tvoriť.

Katarína: Spomínal si, že „rozkmit“ je už na ceste do ustálenia, stredu, neutrality. Znamená to „preč z duálneho systému?“ 

Michael: Duálny systém vytvorila cirkev už veľmi dávno. Teraz nemám na mysli kresťanstvo alebo iné náboženstvo, ale určitú duchovnú skupinu, ktorá kedysi učila ľudí. Tam sa to začalo rozdeľovať v dôsledku úpadku vedomia, čo spôsobilo, že človek nemusí určité súvislosti a informácie či deje pochopiť správne. To je napr. rozdiel medzi človekom, ktorý stále niečo študuje a v skutočnosti nič nepochopí do hĺbky, a múdrym človekom, ktorý neštuduje a predsa všetko vie, má ten zdravý sedliacky rozum.

Dualita je naše rozdelenie, keď sme ovplyvnení systémom, duchovnou náukou, je to rozdeľovanie do polarít – niečo je dobré, niečo zlé.

Odchod z duálneho systému je proces, ktorý začal nedávno, pred pár rokmi. Z duality sa vymaníme tak, že všetko budeme brať z väčšieho nadhľadu, nie z pozície svojho utrpenia alebo šťastia, ale z celkového pohľadu duše. Keď sa na seba pozrieš z pohľadu tretej osoby, oprostíš sa od svojich potrieb, pocitov, vízií, si schopný pozerať sa v neutralite.

Vtedy dokážeš posúdiť – aha, teraz idem iným smerom, než chcem.

Vymanením sa z duality budeme vedieť pozorovať deje nestranne, nebudeme stále riešiť – ty si urobil chybu, ty si to urobil dobre/zle, ale pochopíme, že všetko je vzájomná interakcia. Že nič nie je dobré alebo zlé, všetko je v podstate perfektné. Človek nie je taký dokonalý, aby v živote nerobil chyby. Chyba nie je nič zlé, práve ona nás posúva ďalej. Keby bol človek iba „vo svetle“, tak si len sedí na zadku, smeje sa na slnku a nič nevymyslí. To by v podstate zničilo vesmír, rovnako ako by ho zničila temnota. Vesmír ako taký by prestal mať zmysel.

Vymanením sa z tohto systému budeme viac chápať ľudí vo svojom okolí, budeme súcitnejší. Ale nebude to súcit, keď človeka, ktorý trpí, budeme zachraňovať, ale budeme s ním naozaj cítiť. Už tá energia ho môže pozdvihnúť. Nie je to také emocionálne pozemské chcenie niekoho zachrániť.

Ak sa budeme baviť o aktuálnom vyjdení z duality, tak je to vymanenie sa z toho najhoršieho systému, aký tu máme, z rozdeľovania sa. Budeme si viac pomáhať, pochopíme sa, naše vlády budú pracovať viac pre ľudí, budú sa skôr starať o cesty a aby budovy bezpečne stáli než o to, aby určovali, kam sa človek vydá.

Celesta: Zatiaľ nám však chýba spoločný zámer. Mnoho ľudí háji len svoje vlastné záujmy. Silné korporácie, ktoré to tu vedú, jedinci, ktorí majú svoje projekty, aby mali biznis a zisky. Ale kde je spoločný zámer, aby civilizácia bola na tom lepšie? Nie je tu spoločný duchovný zámer – lepšia, vzdelanejšia, duchovnejšia, čistejšia planéta.

Katarína: Myslím, že zatiaľ je to možné tvoriť len na energetickej úrovni, nedá sa to urýchliť. Každý z nás má nejaký dar, ktorým môže prispieť k lepšiemu svetu. Ak ho začneme používať a tešiť sa z neho, ako aj z darov iných ľudí, dokážeme vytvoriť úplne nový svet, spoluprácou a vzájomným prepájaním vytvoríme krásne miesto.

Celesta: Máme sa na čo tešiť, na prelínanie, združovanie… Už to vidím, ako prebieha nejaké zhromaždenie, kde duše o niečom diskutujú, potom sa to odhlasuje a následne sa to deje. Niečo také ako rada starších. Bytosti, ktoré majú vhľady a majú väčší rozptyl, by mali spoločne rozhodovať o dianí na planéte. Ďalšie bytosti to budú vykonávať, šťastné, naplnené, že majú svoju prácu, lebo sú v nej dobré.

Veľmi si vážim napr. chlapov, ktorí kopú priekopy, opravujú cesty, vždy im posielam lásku. Usmievam sa na nich a mávam im, lebo ja na to nemám ani fyzickú silu, ani technické schopnosti. Každý tu na zemi má svoju dôležitosť. Práve preto rozdeľovanie urobilo tú najväčšiu škodu, zasialo v ľuďoch závisť.

Manipulácia a náboženstvo

Celesta: Náboženstvo je manipulatívny nástroj, veľmi mocný a veľmi efektívny. Je využívaný po tisícročia a vždy, keď upadal vplyv niektorého z nich, tak rýchlo vymysleli niečo nové alebo niečo premenovali, dali iný obsah. Stále je to však to isté. Tri štvrtiny populácie sveta ovládajú rôzne náboženstvá.

Michael: Čo sa týka cirkvi, mala na starosti vládu už od raného Egypta. Boli to vždy kňazi, ktorí vládli, faraón bol len rukou. Rovnako tak to bolo po Ježišovi, keď kresťanstvo uplatil rímsky cisár Konštantín. Vládcom bol ten, kto bol v danej cirkvi. Obecne, čo sa týka kresťanstva, platilo, že kto bol pápežom, tak vládol cirkvi a nepriamo novodobej Európe. Kto korunoval kráľa? Bol to pápež. Nebol to demokratický systém. Vždy to robil nejaký duchovný ako predstaviteľ cirkvi. V podstate by som náboženstvo bral ako politiku, lebo je to prepojené. Náboženstvo nie je žiadny duchovný systém, ktorý by učil človeka vnímať samého seba. Učí ho to vnímať vlastné hriechy, aký je zlý a ako sa má zlepšiť. Ale to je zlá cesta.

Rovnako je to tak aj v školskom systéme, nevnímať sám seba, vnímať určite len to, čo ti je predložené, prijímať to ako jedinú pravdu. Politika a náboženstvo sa z nás snažia urobiť poslušných ľudí. Ty ako človek sa musíš podriadiť manipulácii v školstve, pretože inak neprejdeš systémom a nebudeš mať priestor vykonávať v živote to, čo chceš, nebudeš sa vedieť uplatniť. Takže určitá forma podriadenia sa a vzdelania je momentálne potrebná. No jednako by som na školách učil aspoň kritické myslenie, pretože je pre človeka dôležité. Vďaka nemu tak ľahko nepodľahne manipulácii a učí sa vnímať z rôznych perspektív.

Vedomý človek nie je obeť

Katarína: Vráťme sa ešte k ezo manipulácii. Posledné roky nám ezo sféra, alternatívne médiá prinášajú informácie, že sme boli kedysi dávno zmanipulovaní, teda naše DNA, čím sa z nás stali nevedomé bytosti. Alebo že nám niekto odpojil dušu, že tu máme silných mágov, ktorí dokážu získať nad ľudskou bytosťou moc... Čo si o tom myslíte?

Michael: Dušu si človek odpojí sám. Nikto nemá právo do toho zasiahnuť. V podstate tu nikto nemá takú silu, aby niekomu odpojil zdrojovú esenciu, na to sú malí páni aj napríklad mágovia vo Vatikáne či ilumináti. Práve preto vznikla manipulácia cez médiá, ezo sféru či náboženstvo. Používajú slová, ktorými ťa zmätú, aby si sa odpojila. Ale nekradnú ti ju, odpojíš sa. Je to hra, v ktorej si myslíš, že ťa niekto klame, ale pravdou je, že ty sa klameš sama tým, že dávaš pozornosť niečomu, čo s tebou nie je v súlade, alebo niečomu, čo ťa vibračne znižuje.

Katarína: Jedna z najväčších manipulácií človeka je, že uveril, že je obeť a nie tvorca vlastného života, že sa sám nedokáže vymaniť z otroctva, v podstate nič nezmôže, len hrať ďalej rolu obete, kým ho niekto nezachráni. 

Michael: Keď to vezmeme z vyššieho pohľadu, predtým, než tu bol človek, boli na zemi iné rasy a naše duše boli naviazané na ne. Takže kto stvoril človeka? Bol som to ja, len ako iná rasa. Všetko je dokonalé, kolobeh života, nič nie je dobré alebo zlé. Ľudia boli Plejáďania, Reptiliáni, Šediváci a každý z nich chcel vo vesmíre pomôcť vytvoriť nové spoločné dielo. Doslova sme spoločným výtvorom v našej galaxii. Každá rasa mala inú históriu, čo máme vo svojich zápisoch DNA, nikto sa nemôže odsudzovať za niečo, čím je. Napríklad ak bol v dávnej dobe rasa, ktorá bola bojovná, je ako človek prirodzene zúrivý. Čo bol opäť dôsledok a výsledok predchádzajúcich dejov a súvislostí. Človek má veľký potenciál, má schopnosť otvoriť srdce a začleniť ich späť ako právoplatných členov spoločnosti.

Tu vidíš ezoterikov, ako prepadli alternatíve, ako to tu niekto ovláda, že nás manipuluje. Ale ako si potom môže povedať, že je ezoterik, keď odsudzuje, nenávidí, cíti krivdu? Je potrebné pozerať sa na všetko, čo sa v spoločnosti deje, a analyzovať to, klásť si otázky.

Prečo to ten človek hovorí?

Teraz sa na zemi aktivujú duše so zdravým sedliackym rozumom, ktoré neodsudzujú. Mám kamarátov vojakov, ktorí boli v Afganistane, zomreli im tam kamaráti, videli a zažili utrpenie. Napriek tomu zostali sami v sebe, sú dobrí, majú zdravý rozum, milujú život, nikoho neodsudzujú. To sú tie vedomé bytosti. Je potrebné, aby sa prebudili duše, ktoré budú učiť ľudí nestrannosti, neodsudzovaniu, prijatiu namiesto nenávisti či udržiavaniu pocitu viny.

Problém je v tom, že ľudia sa vyžívajú v drámach a alternatíva ich ponúka mnoho. Vzbudí nejakú emocionálnu reakciu a ľudia sa naviažu, hltajú bez premýšľania. Treba si uvedomiť, že v rámci alternatívy je tak isto propaganda. Prebúdza nenávisť, rozdeľuje, označuje.

Svetlo a harmóniu si musíme vytvoriť sami v sebe. Nepríde žiadny Ježiš, žiadny mesiáš, ktorý to urobí za nás. Pozor na mesiášsky syndróm.

Človek potrebuje lekcie, aby sa dostal do svojho stredu. Lekcie, ktoré tu teraz máme, sú ekonomické, hladomor, vojny, slúžia ako prostriedok, aby sme sa ako ľudia posunuli. Nevidíme svoj život dopredu. Duša má však jasné smerovanie. Máme osud a naše ľudské vedomie sa bude brániť, ale naše vyššie vedomie s tým bude vždy v súlade. Je potrebné si uvedomiť, že našu realitu si tvoríme sami.

Tak len treba upokojiť myseľ a meditovať nad sebou samým, to nám otvorí dvere ďalej. Duchovný rast nie je o tom, že začneme vidieť mimozemšťanov alebo o zázračnom pracovaní s energiou. Tak to nie je, to sú len nástroje. Byť v súlade so svojou dušou je vedieť tvoriť svoj život. Vedome, z nadhľadu.