Dovoľme si predstaviť, že súbor všetkých našich vzťahov tvorí niečo podobné ako telo. Keďže sa nejedná o telo fyzické, na ktoré sme už zvyknutí, nazvime ho citové telo. Citové telo obklopuje naše fyzické a tvorí akýsi vonkajší plášť. Ako každé telo musí obsahovať aj svoje orgány. Je nutné si tiež uvedomiť, že všetko, čomu venujeme pozornosť, preniká do nášho citového tela a umiestňuje sa v ňom presne tak, ako strava vyživuje náš fyzický organizmus. Preto našou pozornosťou a prepájaním sa do vzťahov môžeme rovnako vyživiť alebo uškodiť svojim citovým orgánom.
Rozdeľme si ich do štyroch okruhov podľa dôležitosti. Ich zlyhanie spôsobuje v prípade:
1. okruhu okamžitú smrť a nikto ho nevie nahradiť (podobne ako vo fyzickom tele mozog a srdce),
2. okruhu značne obmedzený a smrťou stále ohrozený život. Aj keď sa dá nahradiť, tak len dočasne a provizórne (podobne ako vo fyzickom tele obličky, srdce, pľúca),
3. okruhu výrazne obmedzený život, no dá sa prežiť a prispôsobiť (podobne ako vo fyzickom tele údy, jednotlivé zmysly, niektoré vnútorné orgány),
4. okruhu dočasný pocit straty, možno zahanbenie, no dá sa plnohodnotne žiť aj bez neho (podobne ako vo fyzickom tele vlasy, chlpy).
Osobnosť môžeme vnímať ako základný kameň vzťahových okruhov. Lepšie ho pochopiť nám pomôže nasledovné podobenstvo.
Predstavme si osobnosť naozaj ako kameň vhodený do vody. Vieme, že od spôsobu dopadu, vlastného tvaru a hmotnosti kameňa záleží, aké vlny na hladine vody spôsobí. Spôsob dopadu – jeho energia i uhol, ako aj tvar a hmotnosť kameňa sú časti úplne prvotného vzťahu, ktorý sa zjavuje v nami pozorovanom svete. Ak si naše podobenstvo kameňa prevedieme na človeka, tvrdíme, že zámer zrodenia, ako aj prirodzené vlohy a sila osobnosti jedinca sú časti úplne prvotného okruhu vzťahov. Zľudovelo akési pomenovanie, že sa jedná o vzťah so sebou samým. Nuž v spoločnosti, kde Boh je naivnou rozprávkou, sa to môže zdať logické. My sa však na tento prvý okruh pozrieme po svojom.
Dali sme mu názov jarlo. Predpokladáme, že pred zrodením osobnosti sa každý z nás nachádza v stave akéhosi tvorivého vedomia, do ktorého sa po smrti osobnosti zasa vraciame. Tvorivé vedomie je ako chlapec hádžuci kameň do vody. Má nejaký zámer, hádže s nejakou silou a pod nejakým uhlom. Vyberie si k svojmu hodu ten najlepší kameň, aký sa dá na brehu nájsť. Váha a tvar kameňa sa spája so silou a zámerom hádžuceho.
Tvorivé vedomie si cielene vyberá takú osobnosť, ktorá svojimi vlohami a rodovou silou plne zodpovedá zámeru, ktorý chce dosiahnuť. Naše tvorivé vedomie sa nachádza v strede všetkého. Ostatné vzťahy sa preto premietajú do prejavov v súlade so zámerom a stavom vzťahu v jarle. V podstate sa dá povedať, že v akom stave máme vzťah s tvorivým vedomím (s jarlom, so sebou), podľa toho vyzerajú naše ostatné vzťahy. Je najdôležitejší a na jeho výživu v ňom prúdia všetky vzťahové cnosti, ktorými sú jedinečnosť, oddanosť, zázemie, vernosť.
Jedinečnosť znamená, že všetko, čo osobnosť robí, by malo byť na podporu naplnenia zámeru tvorivého vedomia a takisto tvorivému vedomiu veríme, že všetko, čo sa s osobnosťou deje, je osožné pre ňu samotnú a odzrkadľuje to jej možnosti v rámci vlastných síl.
Zároveň platí, že obaja účastníci tohto vzťahu sú si vzájomne oddaní. Spája ich spoločný zámer. Jeden bez druhého by zámer nemohli dosiahnuť. Kameň bez hádžuceho sa do vody nedostane, rovnako ako hádžuci bez kameňa nerozčerí hladinu vody. Preto ten, ktorý hádže, prispôsobuje svoju silu i smer vlastnostiam kameňa. Tvorivé vedomie prispôsobuje tempo i nároky zámeru vlastnostiam zrodenej osobnosti rovnako ako osobnosť sa rozvíja a napĺňa svoj potenciál v súlade s nárokmi zámeru. V oddanom vzťahu sa vždy ide tempom toho najpomalšieho.
Obaja zúčastnení sú zázemím jeden pre druhého. Prejavujú sa navzájom bez okolkov vo svojej pravej podstate a nikdy neriskujú odsúdenie. Pri pochybení nepríde odvrhnutie, ale snaha nájsť riešenie k náprave vo vzájomnej podpore. Zázemie tvorí ten, kto je ochotný podieľať sa na náprave zlyhania svojho druha.
Práve pre to pevné zázemie, ktoré si tvoria, dbajú tiež na vernosť, ktorou vyjadrujú, čo cítia, prežívajú, pravdivo a vždy v prítomnom okamihu.
Kameň dotykom s hladinou vody riadne vodu rozvlní. Využijeme podobenstvo a vlny si predstavíme ako následné okruhy vzťahov kameňa s vodou, čiže jarla s okolím, do ktorého sa zrodila osobnosť.
K Jarlu najbližší vzťahový okruh nesie názov rodina. Zabudnime na pokrvné príbuzenské vzťahy. Rovnako, ako je to s vlnami po vhodení kameňa do vody, skúsme si predstaviť, že od jarla vzdialenejšie okruhy vzťahov sú menej pevné i menej trvácne. Keďže rodina nasleduje až po jarle, nachádza sa v nej vzťahových cností o jednu menej:
• oddanosť,
• zázemie,
• vernosť.
Postupujeme ďalej a dostávame sa k okruhu s názvom priatelia, s ktorými si vymieňame už len dve cnosti:
• zázemie,
• vernosť.
Posledným okruhom, ktorý sa nám zjavuje v pozornosti, je náš vonkajší kruh. V ňom si vymieňame už len:
• vernosť.
Jestvuje ešte jedno vzťahové prostredie, rovnako ako jazero má svoje brehy, ktoré dokážu vlny aj spätne odrážať. Toto prostredie nazývame jednoducho vlnenie. Čo sa deje vo vlnení, nepozorujeme. Napriek tomu tam jestvuje bohatý svet rôznorodých vzťahových dejov. Nemusí nás zaujímať. Netýka sa nás, no pokiaľ z vlnenia niečo preniká k nám, stáva sa to súčasťou vonkajšieho kruhu. Tomu by sme už pozornosť dať mali. Veď to poznáte… priťahujeme si len to, čo k nám patrí, a strácame len to, čo nepotrebujeme.
Vo vonkajšom kruhu nesmieme zabúdať na verné vyjadrovanie pravdy. Klamstvo uvrhuje osobnosť do stratena. Stratená osobnosť vzhľadom na svoje blúdenie nemôže žiť inak ako choro. Neschopnosť byť verný je choroba – únava a treba ju liečiť. Neverou sa totiž budujú bludné vzťahy, ktoré sú plne ovládané preludmi. Klamstvo nesie v sebe tiež podobné riziko ako diera. Skrze ňu k nám z vlnenia môže preniknúť aj taká energia, na ktorú nemáme silu a poriadne nám citovým telom otriasť.
Je osožné pristupovať k svojim vzťahom najprv viac pozorujúco a potom vedome tvorivo. Urobiť si najprv poriadok v tom, v akom stave sú naše výmeny cností a pokúsiť sa pomenovať podľa toho, v akom okruhu sa kto nachádza. Keď s týmto odhalením nie sme spokojní, môžeme sa pokúsiť o zmenu tým, že danej bytosti ponúkneme chýbajúcu cnosť a požiadame o rovnakú výmenu. Pokiaľ sa to nepodarí, je nutné sa zmieriť s tým, do akého okruhu sa bytosť svojím prístupom zaradila.
Okruhy nemajú bariérne hranice, to znamená, že bytosti môžu pretancovávať z okruhu do okruhu tak často a na také dlhé obdobie, ako sa páči zúčastneným stranám.
Svoje dieťa odrazu uzrieme ako samostatne si fungujúcu individualitu a nemusíme ani vedieť, čo vlastne v tom veľkom svete vystrája. Zdá sa nám to prirodzené, založilo si už vlastnú rodinu a svoj životný štýl plne podriaďuje svojmu partnerovi či deťom. Ľahšie sa prijíma fakt, že naše dieťa sa nám presunulo do okruhu priateľov.
Niekedy zasa zistíme, že najlepší kamarát zo strednej školy, ktorému sme sa dokázali zo všetkým zdôveriť, nás má za blázna a začal sa nám vyhýbať. No jasné, veď po maturite sme sa vydali každý inde, on na výšku a my zasa do práce. Prestali sme sa stretávať a postupne aj rozumieť jeden druhému. Pokrčíme plecom a uvedomíme si, že nám priateľ preplával do vonkajšieho okruhu.
Môžeme naraziť aj na to, že sused, ktorého sme zdravili na našej ceste so smetným košom v ruke ku kontajneru, sa kamsi vytratil. Nemusí nás to vôbec rozrušiť, len si proste odškrtneme jeho presun do vlnenia. Pokiaľ však s touto vedomosťou nie sme spokojní a rozruší nás toto desivé poznanie, máme jasný nástroj na pokus o nápravu. Vieme totiž, aká cnosť sa z daného vzťahu vytratila, čo je veľká výhoda. Pokiaľ prídeme na to, ako ju vrátiť, presun môžeme zastaviť alebo dokonca smerovať podľa vlastného výberu.
Zavoláme nášmu dieťaťu a zdôveríme sa s tým, ako nám chýba. Môžeme vyjadriť, prečo a kedy ho potrebujeme, a spýtať sa, či by sme mohli nejako prispieť k tomu, aby sa vrátilo do oddaného vzťahu alebo aspoň spomalilo svoje odstupovanie. Ak nájdeme dohodu, náš vzťah môže pokračovať vo vzájomnej oddanosti, kedy obe strany prispôsobujú tempo vlastného rozvoja tomu druhému. Aj najlepšiemu kamarátovi môžeme vytknúť, že nás zabolelo, ako sa k nám zachoval. Skúsime sa zaujímať, čím sme mu tak ublížili alebo čo sme zanedbali, že nás takto odsúdil. Môžeme sa spolu pokúsiť zastaviť toto odcudzovanie? Čo máme zmeniť, aby sme mohli zostať takými dôverníkmi, ako sa nám to darilo na škole?
Pri vynášaní smetí nám môže prísť zrazu čudné, že sused nikde nie je. Nejako nám chýba. Nič nám nebráni v tom, aby sme sa pustili do pátrania, čo sa s ním stalo a či je v poriadku. Možno nakoniec odhalíme, že potrebuje pomoc, ktorú mu vieme poskytnúť, a nám sa vráti náš parťák na vychádzky ku kontajneru.
Rodina je úzke prepojenie, v ktorom pracujeme na spoločnom diele, sme mu všetci rovnako oddaní a to nás v oddanosti prepája aj vzájomne.
Priatelia prichádzajú a odchádzajú. Majú vlastné cesty a niekedy sa ozaj vytratia aj na dlhší čas, no nemáme dôvod im to vyčítať. Máme k nim vždy blízko, pretože v ich prítomnosti sa cítime v bezpečí, prijatí a pochopení. Dokážu nás vypočuť, podporiť či nám dokonca poradiť. Nemáme strach sa im priznať s čímkoľvek, a keď nevedia pomôcť, aspoň nás pohladia a upokoja. Občas niečo pohnoja, no vždy majú snahu to napraviť a nikdy by vedome nešli proti našim záujmom. Veríme si navzájom, že keď sme si aj uškodili, nebolo to úmyselne a vždy sme urobili všetko preto, aby sme to spoločne napravili.
Vonkajší kruh je prostredie, ktoré odzrkadľuje naše vnútorné nastavenie a odhaľuje nedostatky, ktoré sme si nevšimli v bližších okruhoch vzťahov. Vždy nám ponúkne dosť interakcií v podobe lákavých túžob či napínavých sporov, ktoré odhaľujú, čo nám chýba alebo prevyšuje. Pomocou vedomej komunikácie s okolím môžeme zachytávať nedostatky alebo prebytky, ktoré si naši bližší priatelia a rodina nevšimli zo svojho uhla pohľadu. Buďme k tomuto prostrediu pozorní a všímajme si drobných chybičiek. Komunikujme, zaujímajme sa o to, ako napraviť v našom okolí to, čo neladí s našou hierarchiou hodnôt. Vždy sa pýtajme, čo máme urobiť preto, aby sa táto situácia zmenila. Ako môžeme napomôcť tomu, aby sa to zlepšilo?
Z vlnenia na náš vonkajší kruh pôsobia rôznorodé prejavy cudzích vzťahových prepojení a len na jeho čistote a zdraví záleží, ako si s takýmito vyrušeniami poradíme. V neposlednej miere nezabúdajme ani na to, že z vlnenia k nám okrem cudzorodých síl často preniká aj vzdialený odraz spôsobu užívania vzťahových cností nás alebo dokonca našich predkov. Tento bumerang vždy nemilosrdne preniká až k jarlu.
Leri Veleslav Švec
www.vedomaskola.sk
