Podpovalové modlitby

Obraciaš sa v modlitbách na svojich, často už zomretých, predkov, aby ťa v niečom podržali, pred niečím ochránili, v niečom podporili? Očakávaš od nich niečo? Napríklad, že zmenia tvoj osud? Tvoje očakávania hovoria o tom, že sa nespoliehaš na seba a svoje zdroje, ale odovzdávaš riešenie na predkov. Od nich čakáš odpovede. Tvoje modlitby nejdú do nebies. Idú len po povalu. Si žobrák. Prosíš. 

Tvoje prosiace modlitby ukazujú po prvé na to, že máš strach. Po druhé – máš obrovskú neúctu, lebo nedôveruješ sebe a svojim zdrojom. Tzn. máš nízku sebaúctu, si v role obete a žobráka, ktorý sa doprosuje niekomu o niečo. Naťahuješ ruku, aby si bola zachránená. Väčšinou koho prosíš, na toho neskôr zanevrieš, lebo nedostaneš to, čo chceš. Nemôžeš to dostať. Tajomstvo dôvery je v tom, že čím viac dôveruješ, tým sa viac energeticky uvoľňuješ a otváraš. Strachom sa zatváraš, dôverou otváraš. Keď si predstavíš, že energia, ktorá tvojím torusom prúdi, je brzdená nejakým kohútikom, tak nedôverou kohútik zatváraš, dôverou otváraš. Omnoho ľahšie je však dôveru premietať do niečoho, čo je absolútne. Napríklad do celku, ktorého sme súčasťou.

Predkovia sú súčasťou celku tak, ako aj ty si jeho súčasťou. Z kvantovej fyziky vieme, že v akej časti sa vedomie uvedomí, takú moc má. Keď sa uvedomuješ len vo svojom fyzickom tele a stotožňuješ sa s ním, tvoja sila a dosah tvojej moci siaha len po tvoje telo. Kým ešte nevnímaš svojich predkov ako súčasť seba, ale ako niečo od seba oddelené, ich silu vlastne ani nemôžeš mať k dispozícii. Nemôžeš s ňou pracovať ako so svojou, lebo ju nepovažuješ za svoju. To sú len nejakí tvoji predkovia v tebe. Tak to máš porozumené a tým, že ich budeš len prosiť, energia sa neotvorí. Si stále vo vzorci obete a obeť je blokovaná energia. Si zavretá. Takéto modlitby nefungujú a idú len po povalu. Tie počuješ len ty. Nikto iný. Sama seba nimi hypnotizuješ, lebo máš pocit, že niečo robíš. Celé zle. Ak však nevieš niečo zmeniť, môžeš to jedine prijať – takto to je.

Prevezmi štafetu

Dôvera a vďačnosť ti prinesú to, že energia sa otvorí. Pole možností sa otvorí. Predkovia v nás nemôžu už nič zmeniť. Ich čas uplynul. Ich existencia skončila. Oni sú však v tebe. Ty si oni dnes. Ty si predkovia. 

Predkovia v nás prosia, aby sme si ich uvedomili a dokončili to, čo oni nestihli. My sme tí, ktorí majú konať a počúvať. Nie my máme predkov prosiť, aby niečo vykonali. Oni už nemôžu. Ich príbeh sa uzavrel. Tam, kde sa uzavrel, tam zostali, v takom stave sú a čakajú, až si ich uvedomíme v sebe a vykonáme skutky, ktoré nestihli. Čakajú, aby sa energie dostali do poriadku a celistvosti. Nie ty máš čakať, že predkovia niečo urobia. Predkovia čakajú, že urobíš to, čo oni nestihli, čo nedotiahli do konca. Dokončíš to, čo ostalo neukončené. Preto si prišla na tento svet, aby si ukončila svoje a rodové neukončenia. Teraz máš telo, teraz si znovu tu v tomto tele. Nie je vás päťtisíc ani osemtisíc. 

Si jedna, ale v tebe tých osemtisíc neukončení žije. Tvojou úlohou je dôjsť do celistvosti s nimi všetkými. Ak je to len trochu možné, upratuj, ukončievaj. A počúvaj, zachytíš informácie od predkov. Mŕtve duše sa vedia nastaviť, aby s nami komunikovali. Cez intuíciu nám dávajú vedieť, čo je dôležité, čo robiť… 

My sme však zahltení vonkajším svetom, intuícii často nerozumieme. Nepočujeme, nezachytíme. Ak máš ale hlbokú dôveru, aj keď nerozumieš, tak to, čo cítiš, že je správne, aj urobíš, konáš a neváhaš. Cítiš z hĺbky duše, že máš niečo urobiť. Vtedy sa veci udejú a dejú.
Ty si tá, ktorá môže a má rod liečiť, ukončovať. Opieraj sa o celok, ktorého si súčasťou. O to božské, o Boha. Môžeš si ho zosobniť v podobe Krista, Budhu… to je jedno, Boh symbolizuje celok, ktorého si súčasťou. Bezvýhradný celok. Nie oddelenie, nielen časť celku. 

Zázraky sa dejú

V démonskom svete v nízkych frekvenciách sú dve energie. Satanská a luciferská. Satanská nás ťahá do materializmu, do hmoty, do fyzického a dočasného. Ťahá nás do ilúzie, že pozornosť treba venovať dočasným veciam. 

Luciferská energia nás ťahá do úletov. Preč od hmoty. Je manipulatívnou spiritualitou, kde nájdeš čáry-máry s energiami, úlety do fantázie, snívanie o tom, čo na plejádach… Obe sú charakteristické tým, že jedna nás ťahá preč od tela, druhá zas veľmi do tela. 

Stred – kráľovstvo nebeské – je tam, kde porozumieš, že našou úlohou je prepojiť tieto dva svety a dostať svetlo do démonských svetov. Ony sú bez vedomia celistvosti. Jeden doprava, druhý doľava. Jeden hore, druhý dole. Človek je tao. Má spojiť nebesia a zem. Prvá čakra má byť pevne ukorenená v zemi, koruna má byť v nebesiach a ty si sila, ktorá všetko prepája. V strome života v tebe – v celom čakrovom systéme – energia prúdi. Čím viac prúdi, tým širšie je tvoje vedomie, tým viac vieš, tým viac máš intuíciu otvorenú, tým menej strachov v sebe máš. 

Potom nemusíš prosiť, aby predkovia, Boh, anjel chránili teba či niekoho v rodine. Si v dôvere. Keď si v dôvere, si v bezpečí. To je tá najvyššia ochrana. Akonáhle máš strachy a žobreš o pomoc, si ustráchaná bytosť vylúčená z celistvosti. Odpojená bytosť. Je to bežné. Takmer všetci sme takí, ale treba prijať aj démonskú podstatu. Prijať to, že som vyhnanec z celistvosti. Nevyhnal ma nejaký anjel alebo Boh, to ja sám zo vzdoru som sa odpojil. Dokazujem niekomu niečo alebo dokazujem aj sám sebe niečo. Démon chce vždy dokázať, že je lepší, najlepší, než iní sú. Vtedy len pokľaknúť, ísť do pokory a uvedomiť si, že ako telo som len malinká bodka, ale ako duch som obrovský. Keď sa odovzdám službe, som služobník a prepojím nebesia a zem. Príde hlboká dôvera a vtedy sa dejú zázraky. 

Dve knihy života

Vo vzťahu k predkom máme vytvárať sieť a prepájať vedomie, lebo tak sa zároveň aj tvoje vedomie rozširuje. Čím si vedomejšia vo vzťahu k rodu, čím viac príbehov svojho rodu poznáš, tým viac osobnej histórie poznáš. Je tvoja, je súčasťou teba. Potom vieš, o čo sa môžeš oprieť. Vieš, akou skúsenosťou si už prešla, čo už máš za sebou, a striebornú knihu života môžeš nahradiť zlatou knihou. K dispozícii máme totiž dve knihy.

V striebornej je naša minulosť, zlatá je prázdna. Do zlatej zapisujeme autentické, naše príbehy. Zapisujeme do nej to, čím obohacujeme rod.
Veľa ľudí za celý život zlatú knihu života ani neotvorí. Len sa vŕtajú v striebornej a ani nevedia, že zlatú majú alebo len pár listov z nej rozpoznávajú. Striebornú knihu života máme v sebe vedieť už naspamäť. Sústrediť sa máme na zlatú, ktorú píšeme ako autentický príbeh každodenných zážitkov. To je to, čím prispejeme do kolektívneho vedomia ľudstva, čím ho obohatíme. Obohatíš len svojím autentickým životom. Treba sa modliť, aby si tento dar mohla dostať, aby si túto milosť dostala a aby si bola pripravená sa jej otvoriť, keď príde. Veľmi často milosť aj prichádza a my sa zavrieme, lebo ju nerozpoznáme. 

Predkovia sú tvojimi koreňmi. Bez koreňov nemôže byť zdravý strom. Ako sa k predkom dostaneš? Jedna cesta je zisťovať rodovú minulosť cez príbehy a druhá cez meditácie sa napájať na rodovú energiu. Predkovia nám potom, keď sa s nimi spojíme, odovzdávajú svoju silu. Sme potom silnými, cez silu aj vedomejší. Vedomie sa otvára a potom vieme, čo máme robiť, ako to máme robiť a kedy je správny čas niečo urobiť. 

Aj sny sú cestou

Prekliaty rod? Závislosti? Alkohol, rozchody, život o samote, častá smrť mužov či žien, alebo detí, krivdy, nenávisť? Odovzdávame nešťastia v rode? Máš pocit, že všetko v rode ide systémom – pošli to ďalej? Sú to náhody? Neveríme na náhody. Ak veríš na náhody, nerozumieš kauzalite života.
Kde je obeť, tam je aj tyran. Obeť je jedna strana mince, tyran druhá. Ako to zastaviť? Postojom k životu. 

Urobiť dramatickú pauzu. Hovorím tomu, že nastanú karmické prázdniny. To je dôležitý moment, keď môžeš karmu otočiť a ukončiť. Ako? Jednak praktizovaním meditácií, modlitieb. Veľa negatívnej karmy však môže uplynúť alebo vypršať, vyvanúť v snoch. Sny však musia byť lucidné, to znamená: musíš si byť vedomá toho, že snívaš a prežívaš sen ako realitu. Si v sne vedomá. Vedome v ňom napríklad prejdeš bolesťou. Vyplačeš sa alebo ťa rozkrájajú, či zabijú v sne. Ak máš v karme, že musíš byť zabitá, lebo si zabila, môže sa to udiať v lucidnom  sne. Karma odíde. Skončila. Už nebudeš musieť byť zabitá v živote. Ak riešiš prekliatie, tak nemusíš byť viac ani prekliata, závislá, osamotená… 

Energia sa uvoľní, energia je totiž prvotná, nie čin. Karmické koleso, ktoré si spustila nejakým činom a valí sa na teba, prejde snom a karma je uvoľnená. Preto je dôležitá meditácia, lebo ona vedie k lucidnému snívaniu a ono potom k uvedomeniu a sny ďalej k vedomej smrti. Až keď vedome odídeme z tela, ak odídeme s plným vedomím bránou smrti, vystúpime z kolobehu karmy. To je odpoveď na otázku, ako sa prekliatia a ťažká karma v rode dajú ukončiť. Konečné ukončenie karmy rodu je vystúpenie z kolesa utrpenia a bolesti, z kolesa nevedomosti. Prepojiť sám seba vo všetkých častiach a vytvoriť opäť celistvú bytosť a vrátiť sa do anjelských frekvencií. Anjelské bytosti sú celistvé, nie odpojené ako démoni luciferskí a satanskí.

Buď tichým pozorovateľom

Veľa ľudí v pseudospiritualite práve na luciferskú energiu naskočí a myslia si, že sú spirituálni, duchovní. To sú len démonské hry v dualite, pokiaľ človeka ovládajú žiadostivosť a strach. Keď to tak máš a rozpoznávaš to, treba démona v sebe prijať. Len cez prijatie a prevzatie zodpovednosti sa dá aj z nízkych frekvencií vystúpiť. Odmietaním nikdy. Popieraním nikdy. Nie je jednoduché prijať svoju démonskú minulosť, hoci ju vidíme, žijeme, pozeráme do svojej rodiny, čo všetko sa v nej deje. Tanec s diablom. Keď si však naplno uvedomíš, čo to znamená, nie je to jednoduché prijať. Všetci chceme byť anjeli. 

Buď tichý pozorovateľ celého. Kríza vždy ukáže pravdu. V krízových situáciách vždy ostaň v pokoji, v súcite, v nadhľade. Ak si v odovzdaní sa, v službe rodu, rodové príbehy ťa nezvalcujú. Ak si však v nízkych frekvenciách, padáš. Ťažká karma sa cez niekoľko generácií dáva do poriadku. Nikdy nevieš, ktorá generácia ju ukončí. Pritom každá ďalšia to má ťažšie, pretože príbehy sú už také vzdialené, že si myslíš, že sa ťa netýkajú. 

Je možné, že sa do rodiny narodia bytosti, ktoré vyvibrujú na vysoké frekvencie. Sú také vedomé, že konajú v zmysle správneho. Potom sa veci dávajú do poriadku samy. Je taká možnosť, ale je to ťažké a na dlhé príbehy. 

Nech sa deje čokoľvek, ostaň tichým pozorovateľom a vedz, že každý chvíľku ťahá pílku, a tak rastieme spolu.