Ahoj, Sandra, ďakujem, že môžeme spoločne zdieľať informácie, ktoré prinášaš, esenciu tvorenia v novej ére, ktorú žijeme. Hovorila si o niekoľkých kvalitách, ktoré sú predovšetkým v tejto dobe dôležité. Môžeš nám ich priblížiť?

V súčasnej dobe v sebe potrebujeme prebudiť konkrétne kvality a kompetencie. Okrem toho je potrebné začať veľmi jasne a nekompromisne rozlišovať medzi túžbou a intuíciou. Momentálne máme okolo seba veľa možností, takže môžeme mať v podstate čokoľvek. A často sa učíme od mnohých spirituálnych učiteľov, že keď niečo chceme, môžeme to mať. Takto to však nefunguje, je to omnoho komplexnejšie. 

Túžba je moc prepojená s niektorými časťami našej fyziológie a mala by byť lepšie vycvičená. Túžba je priamo spojená s fyziológiou nášho fyzického bytia, mali by sme mať väčší tréning, ako túžbu prepojiť sa s túžbami fyzickej existencie. Tak začneme rozlišovať svoje skutočné potreby a nebude nás ovládať. Túžba má moc a je dôležité zhmotňovať ju, je to v súlade s univerzálnym pohybom. Treba si však uvedomiť fakt, že ak by sme mali všetko, po čom túžime, tak by sme boli pravdepodobne veľmi smutní. 

Spomínala si konkrétne kvality a kompetencie. Ktoré sú to?

Hovoríme o niekoľkých kvalitách: flexibilite, jasnosti – pochopenie rozdielu a rozlišovanie medzi túžbou a intuíciou – a stratégii. Stratégia je nesmierne podstatná, ale bez toho, aby sme ňou boli príliš zahltení, potrebujeme byť flexibilní pri výbere tej najlepšej možnosti, potrebujeme mať vytvorenú spoľahlivú víziu svojej cesty a nadizajnovať si ju. Stratégia je kvalita, ktorá je často spájaná s mužskou energiou, avšak v skutočnosti je veľmi ženská. 

Niečo v zmysle byť ako rieka?

Áno aj nie. Rieka plynie a je závislá na tom, ako ju objíma okolitá príroda, zem. Takže ten „tok” alebo „plynutie,” ako o tom často ľudia hovoria, je síce dôležitý, ale musíš byť zároveň otvorená flexibilnej stratégii, pripravená na to, aby si vyskočila z tej vody a letela, keď je to potrebné. Takže nielen byť rieka… 

Kvalita doby, ktorú potrebujeme uchopiť, je v tanci medzi viditeľnosťou a neviditeľnosťou a čistom vedomí toho, odkiaľ hovoríš, aby si mohla byť autentická. Uvedomiť si, či je to z pozície tvojej vnútornej bolesti alebo je to pravdivá skutočnosť pochádzajúca z univerzálneho matrixu.

Učíš ľudí, ako rozlíšiť a rozpoznať tieto kvality vo vlastnom tele a živote?

Áno, vediem seminár, ktorý vznikol a prišiel ako veľmi, veľmi hlboký proces nazvaný dharma. Schopnosť rozžiariť sa bez toho, aby si bola povrchná. Presvetlenie hlbokých procesov, zručnosť rozžiariť sa z toho, čo je veľmi hlboko „vtlačené” cez čas a priestor, DNA, rodinu, systematické chovanie a vlastné skúsenosti… Priniesť dar v živote z karmy do dharmy bez toho, aby to bolo povrchné. Je to nesmierne hlboká práca.

Všetci sme traumatizovaní, sme otlačení životom, je to generické. Nastal čas, keď už nepotrebujeme o traumách iba hovoriť, ale je potrebné a nevyhnutné začať ich transformovať. Sme „otlačení” cez naše skúsenosti a niekedy je to na rovnakom mieste vryté veľmi hlboko –čo prináša traumu. Hlbšie sa týmto fenoménom zaoberá epigenetika. Teraz, v tomto čase sa budeme učiť o dharme – ceste cez porozumenie, uchopenie niekoľkých „pilierov”, ktoré potrebujeme vedome žiť, aby sme boli schopní vyjsť z tejto ťažkej karmy. Začať karmu transformovať do užitočnej, produktívnej dharmy. Samozrejme, je možné ešte veľmi dlhú dobu zostať žiť svoju karmu a neprodukovať žiadne výsledky, ale je to neproduktívne a nie je to už nevyhnutné. 

Čo to v praxi znamená?

Potrebujeme tento proces zmeniť – je čas. Žijeme v nepredvídateľnej dobe, naše životy sú ovplyvňované a kontrolované vonkajšími podmienkami. Je to veľmi paradoxná doba – úplný opak toho, čo by sme mali žiť v období evolúcie ľudského druhu. Je to však pohľad zvonku, v skutočnosti je to naozaj o slobode. V realite je to kvantová hra. O prekročení vlastného strachu, jasnom zámere, ktorý je možné uskutočniť, pokiaľ uchopíme a pochopíme pravidlá tejto hry. Na to je potrebné pozdvihnúť svoje vedomie. 

Napríklad moja cesta na Slovensko v zime roku 2021 vyzerala na prvý pohľad ako niečo, čo nie je možné uskutočniť. Ale bola som bdelá, ešte pár dní pred seminárom boli hranice beznádejne zatvorené, na poslednú chvíľu sa však otvorili hranice s Nemeckom, ihneď som si kúpila letenku, dohodla priateľku, ktorá pre mňa prišla autom, a seminár na Slovensku sa uskutočnil. Sme kontrolovaní, nevieme, čo môžeme urobiť, máme veľký strach prekročiť hranice… Toto je časť hry, ktorú sa musíme naučiť zvládať, pretože je to nesmierne zaujímavá kvantová záležitosť. Vnímajte, je v tom cítiť veľkú silu. A bude to ešte omnoho akčnejšie a pre niekoho naozaj náročné. Už na začiatku 90. rokov mi jedna huba, z ktorej sa robí esencia Jumping Child, povedala o tejto dobe. Že príde a čo sa bude diať. Na prvý pohľad je to pravý opak toho, čo by mala vodnárska éra prinášať – slobodu, objavy. Prvoplánovo to tak vyzerá, ale stačí urobiť rozhodnutie a je to inak. 

Ako vnímaš zmenu vedomia rastlín, s ktorými pracuješ?

Vnímam, že rastliny sú veľmi živé a silné. Keď som mala koronu, moje vnímanie prírody prostredníctvom tohto vírusu, ktorý som v sebe mala aktívny, bolo oveľa silnejšie ako obvykle. Bola to pre mňa správa o tom, že príroda je v procese k obrovskej odolnosti a sile. 

Pointa je však v tom, že ako ľudský druh sme sa ocitli naozaj na hrane, v bode zlomu zúčtovania všetkých omylov. Sme relatívne mladý druh, máme asi 200 000 rokov. Aj to je dôvod, prečo veľa spirituálnych majstrov hovorí v súvislosti s nami o súcite, pretože musíš mať súcit s takým malým dieťaťom vyrastajúcim vo vesmíre. Myslíme si, že sme sa vyvinuli, ale v skutočnosti sme celých 30 000 rokov nezmenili našu fyziológiu. 

Zmena totiž vyžaduje vysokú úroveň vedomia a s tým spojenú sebadisciplínu. Myslíme si, že čítať, študovať a hovoriť o vďačnosti stačí. Áno, je to dobré, ale neznamená to, že na tej úrovni skutočne vibrujeme. Preto pracujem s inteligenciou a vedomím jedného z najväčších biotopov na tejto planéte – Atlantickým dažďovým pralesom. Pretože my deti sa od nich potrebujeme učiť.
Ľudský druh je najparadoxnejším druhom na tejto planéte – sme schopní byť to najkrutejšie a zároveň aj najsúcitnejšie zviera. Tento paradox je ukrytý vo vnútri v našej behaviorálnej fyziológie. Máme „jašterí” mozog, limbický systém, kde sa odohrávajú všetky komplikované pochody… tu máme všetky endokrinné hormonálne systémy, vďaka ktorým sa smejeme, plačeme, prežívame rôzne stavy a emócie. Centrum prežívania emócií a neokortex, ktorý je nový a veľmi unikátny, je fundamentálny pre civilizačný vývoj. 

Zároveň máme „materský” (abdominálny) mozog, ktorý je v tráviacom trakte a ktorý je úplne iný. Ten chce mať každý deň niečo nové a ten hore chce, aby bol každý deň rovnaký. Takže veda teraz vyvíja nie jašterí mozog, nie limbický systém, nie neokortex, ale „čiaru“, ktorá prechádza všetkými tromi dimenziami (metódu alebo techniku, ktorá prejde všetkými týmito troma časťami mozgu) a rozpúšťa hranice, ktoré nás držia v tom istom bode po tisíce rokov. 

Ako sa posunúť v tomto procese? Čo by si poradila ľudom, ktorí potrebujú nájsť jasnosť vo svojom živote, aký je prvý krok?

Prvá vec – je potrebné naučiť sa vo vzťahoch počúvať. Nie byť reakčný, nereagovať okamžite. Napríklad vám niekto urobí niečo, čo nie je fér. Samozrejme pocítite silnú potrebu, reakciu bojovať.
Počkajte. Dýchajte. Sadnite si, pozorujte. 

Odkiaľ ten človek prichádza, prečo hovorí to, čo hovorí? Ja mám pravdu, ty máš pravdu – poďme niekam na tretie miesto, kde môžeme mať pravdu obaja. Zrealizovať to vo vzťahoch je veľmi náročné. Sme v tom veľmi slabo vyvinutí, máme vzťahy založené na kontrole, negatívnej sile, potláčaní a moci. Na veľkom množstve primitívnych princípov – a máme to tak všetci. Takže problém nie je v tom, či niekto manipuluje alebo nie, ale v tom, čo s tým robíme. 

Tieto paradoxy a traumy si v sebe nesieme všetci, takže potrebujeme byť absolútne oddaní dôvere v zmenu cez inteligenciu lásky. Ale láska nie je ňuňuňu, to nie. Láska, inteligencia lásky nie je pocit, nezávisí na hormónoch, siaha ďalej. Je to vývoj porozumenia, že sme kvapky vedomia a že sme veční cestovatelia. Inak sme len reaktorom na hormóny. Čo sa stane, keď všetky naše hormóny prestanú pracovať? Kde je naša duša? Takže, aký je prvý krok? Veriť tomu, pracovať na sebe, hlboko, vyjsť zo svojho komfortného uhlu pohľadu. Začať robiť aktivity, o ktorých si myslíme, že ich nedokážeme, že je to nemožné. A predovšetkým naozaj v hĺbke seba pochopiť, že je tu vždy oveľa viac, než sme schopní vidieť. Sme veľmi vizuálna spoločnosť, ale to, čo vidíme, zahŕňa len jedno percento reality.

Prečo sebarozvoj, tak ako ho bežne poznáme, funguje iba dočasne a neprináša ľuďom úľavu ani trvalý a napĺňajúci krok vpred?

Keď v rámci sebarozvoja pochopíme, kde je tá priepasť, všetko do seba zapadne. Ten bod, ktorý nevieme prekonať, sa nachádza na úrovni inštinktu. Máme tri centrá – inštinkt, cítenie a intelekt, s ktorými sú prepojené naše čakry. Ľudstvo si už po tisícročia na úrovni inštinktu rozvíja obrovskú súťaživosť, preto je také náročné naučiť svoj inštinkt, aby sa stal otvorenejší diverzite.
Preto je ďalším krokom ľudstva používať rozmanitosť na svoju evolúciu. Pokiaľ sa vzájomne oddeľujeme, či už v súvislosti s inou kultúrou, iným názorom, alebo iným vierovyznaním, nikam sa neposunieme. Naša intelektuálna úroveň tieto vzorce a odtlačky súvisiace s potrebou chrániť sa a prežiť používa na vytváranie bublín, ktoré nás oddeľujú vo vzťahu k rozmanitosti. Takže ak si rovnaký, patríš do našej bubliny, ak si iný, nepatríš a zostávaš vonku. Výzvou dnešnej doby je naučiť sa prostredníctvom tejto rozmanitosti vytvoriť pre ľudstvo novú kultúru. Ľudstvo tým vyjadruje a rozvíja novú dimenziu. 

Hovorila si aj o správnom rozdelení a nasmerovaní svojej energie a pozornosti. Môžeš to trochu rozviesť?

Vo svojom živote máme 100 % energie, času a pozornosti. Ak ich zoberieme a rozdelíme na tri časti, tak 33 % potrebuje človek pre seba. Aby sme sa zlepšovali, vyvíjali, mohli chodiť, čítať, zažívať potešenie, čokoľvek, čo potrebujeme a chceme robiť. Ďalších 33 % by sa malo venovať zlepšovaniu vzťahov okolo seba a posledných 33 % by sa malo použiť na vytváranie niečoho pre komunitu.
Ak sa začneš na 33 % zlepšovať a rozvíjať, dávaš tým pádom zároveň 11 % komunite. Pretože si šťastný človek a máš presah. Keď skvalitňuješ svoje vzťahy každý deň o 33 % percent, tak dávaš zase 11 % toho automaticky na zlepšovanie komunity. Potom už potrebuješ doladiť len tých 11 %. Takže ak tento algoritmus praktikuješ a používaš každý deň, nie je šanca sa nevyvíjať.
Konečne rozumiem tomu presahu. Čo dávam komunite a čo tých posledných 11 %?
To sú normálne veci, ktoré robíme, možnosti sociálneho zlepšenia a pomoci komunite.

My ako ľudia a spoločnosť sme veľmi patriarchálni. Prečo?

Sme patriarchálni, pretože žijeme na planéte, ktorá je závislá na slnečnom svetle. Takže žijeme absolútne patriarchálny vzťah s prírodou. Je potrebné uvedomiť si, prečo sme patriarchálni. 

Ako v tomto systéme žiť tú ženskú časť?

Jednoducho buď ženou. Nie je to o poukazovaní na to, aká je spoločnosť. Aj tá matriarchálna môže byť veľmi manipulatívna. Ale o tom, ako urobiť dobrý džús z toho citróna, ktorý máš. Takže ako žena buď citlivá, kreatívna, milá, v správnej chvíli prines agresivitu, pretože to nie je vždy ňuňu, tralala…, ale aj vtedy nie je potrebné „sekať“ všetko na kusy. Stačí seknúť raz, potom odstúpiť a pomôcť so zotavením. 

Pred viac ako štyridsiatimi rokmi si so svojou priateľkou vytvorila komunitu, ktorá funguje doteraz. Ako je možné, že ste tak dlho vydržali? Mnoho komunít, ktoré poznám, sa po pár rokoch rozpadlo.

Je fungovanie v komunitách pilierom vytvorenia nového spoločenstva?

Momentálne sa vytváranie komunít stáva akýmsi celosvetovým trendom. Ľudia chcú byť prirodzene spolu, kooperovať a zdieľať. Ak o živote v komunite uvažujete, najdôležitejšie je naučiť sa rešpektovať rozdielnosti, prirodzenú diverzitu. Máme tendenciu identifikovať sa s inými ľuďmi a od nich samozrejme vyžadujeme, aby sa oni identifikovali s nami. Musíme si však uvedomiť, že ostatní ľudia nemusia bezpodmienečne zdieľať naše názory. 

Komunitu, ktorá bude funkčná, sme schopní vybudovať jedine cez akceptáciu rozdielnosti. Rozdielne pohľady na vec dokážu vybudovať neskutočnú biodiverzitu. To je princíp ekosystému na tejto planéte. Našou úlohou je posunúť sa od ego-systému k eko-systému. Ak chceme pochopiť eko-systém, potrebujeme si najskôr uvedomiť, že krása a prospešnosť sa nachádzajú práve v rozdielnosti. 

Vždy existuje niekoľko línií, ako môžeme spolupracovať. Problémom je, že väčšinou chceme spolupracovať len s ľuďmi, ktorí sú nám podobní. Pri budovaní komunity je veľmi dôležité mať určité jasné pravidlá. V našej komunite už máme tretiu generáciu – od malého bábätka po 66-ročného človeka. Každý z nás má svoje zvyky a rituály, o trinástej popoludní však zazvoní na dvore zvon a všetci prichádzame na spoločný obed, kde sa nielen naobedujeme, ale vymieňame si svoje skúsenosti a zážitky z daného dňa. Momentálne žije v komunite stabilne 11 ľudí, cez víkend prichádzajú aj deti z miest a pri oslavách je nás približne 20 – 25 ľudí. 

Sandra, ešte by som sa na chvíľku chcela vrátiť k vzdelávaco-terapeutickému systému ARARETAMA, ktorý pomáha ľuďom efektívne meniť vzorce správania, ktoré blokujú ich rast. Hovorila si, že s jeho pomocou môže ľudstvo nájsť synergie medzi svojimi TALENTMI, NADŠENÍM a ŽIVOTNÝM SMEROM. Mám ešte zopár otázok.

Odkiaľ pochádza názov Araretema?

Pôvod tohto názvu vychádza z indiánskeho jazyka, zo slovníka kmeňa Tupi Guaraní a znamená miesto, kde sa rodí svetlo. V tomto prípade ide o svetlo ako vedomie, ktoré má schopnosť zvoliť si svoj osud. Araretama je systém, ktorý prináša nástroje, ktoré nám dopomáhajú k vedomým voľbám a krokom.

Ako môžem pristupovať k jednotlivým esenciám?

Je to veľmi jednoduché. Sú dve cesty, ako využívať tieto esencie. Prvá cesta je cez symptómy – keď napríklad máte málo energie alebo potrebujete jasnosť… Druhá cesta je, keď sa chcete rozvíjať alebo rozvíjať svoje kvality či vzťahy. Ísť a užívať esenciu s nejakým konkrétnym zámerom, rozvinúť kvalitu, ktorú esencia prináša.

Ovplyvňujú vibračné esencie priamo naše správanie?

Rastliny v pralese žijú, na rozdiel od nás, v piatej dimenzii. Esencie sú akoby mostom medzi odlišnými úrovňami vedomia ľudstva a prírody a spájajú nás s odkazom z pokročilejšej dimenzie. Rodíme sa s určitým počtom neurotransmiterov. Neurotransmitery začneme používať, keď začneme reagovať a vytvárať naše vzorce správania. 

Od dvoch do štyroch rokov otesávame deti ako sochy a postupne ich dizajnujeme spôsobom, akým cítime život a akým sa o ňom vyjadrujeme. Postupne rastieme a formujeme sa, kryštalizujeme. V istom veku je už veľmi náročné tieto zaužívané vzorce správania zmeniť. Užívaním esencií sa k nám z prírody, prostredníctvom energetického odtlačku inteligencie rastlín, dostávajú informácie, ktoré nám pomôžu zmeniť staré zaužívané vzorce správania. 

Vytvorila si nový rad Alma, v čom je iný?

Alma otvára ďalšiu úroveň. Stále sa rozprávame o prepojení, znovu napojení sa, vzhľadom na komplexnosť života. Je to akoby sme v našom vnútri mali poprepletané elastické gumičky, ktoré sa stále naťahujú a vyskakujú. Tieto gumičky sú naše prejavy, naše osobnosti. Rady utekajú na všetky strany, niekedy dokonca zabehnú až príliš ďaleko. Vtedy sa dostávame do nerovnováhy a musíme ich zase všetky stiahnuť späť.

Poďme, poďme, všetci späť!

Začíname novú úroveň, začíname novú hru, potrebujem vás všetky teraz tu, na tomto mieste a potrebujem vašu pozornosť. Tak toto je Alma! Alma je ako zvolávačka všetkých našich osobností, ktoré majú svoje vlastné záujmy a sú rozbehané kade-tade. Jedna naša časť má rada to, druhá zase niečo iné. Je to ako zvolanie. Hej! Nová hra, nová úroveň, nový seriál. 

Povedz nám niečo o jednotlivých esenciách, ktoré sú súčasťou sady ALMA.

Pozrime sa postupne na každú jednu z nich.

Reverence, hlboká úcta, sa skladá z Moringá, Carnaúba, Celebracao a Share s jej bielou ružou. Len si to predstavte! Biela ruža a Carnaúba. Láska, schopnosť empatie, porozumieť druhým s úctou k vlastnému priestoru. Carnaúba, ktorá predstavuje dôstojnosť, Moringá, ktorá zjemňuje správanie, a Celebracao, ktorá je o schopnosti byť pokorným a pritom byť majstrom, vodcom.
Potom máme Unify, zjednotenie, ktorá obsahuje opäť Moringá, Suave (Soft) – jemnosť; Suave má kvietky, ktoré majú schopnosť byť spolu v jednej miske rôznorodosti; potom tam máme Obaiti, ktoré nielen podporuje sústredenie, ale tiež ťa zjednocuje s celou tvojou duchovnou rodinou. Len si ju predstavte v kombinácii s Ruda, ktorá nedovolí, aby sa naša trauma ešte zväčšila a nespracovala v rámci tohto procesu. 

Expand, expanzia, obsahuje Nové Cajú, ktorá je čistá expanzia. Ak ste mali možnosť vidieť obrázky novej Cajú – kmeň stromu je tu a zrazu začne rásť úplne iným smerom. Je to úžasné, čistá expanzia. Potom je tam Gratefulness, vďačnosť, ako keď rozfúknete semiačka a ony odletia presne tam, kde majú byť. A opäť Moringá, ktorá prináša nekonečnú ženskosť. Potom Jumping Child, ktorá je, ako viete, čistá expanzia tiež, prichádzajúca zo stredu zeme.

Posledná otázka – kedy sa prebudili tvoje schopnosti vnímať rastliny a ich odkazy?

Vnímala som ich už dávno, v detstve, dôležitosť som tomu však začala pripisovať až v dospelosti, keď vážne ochorel môj priateľ. Išli sme spolu jedného dňa na prechádzku, potreboval sa rozlúčiť s lesom, ktorý mal rád. Ocitli sme sa na veľmi zvláštnom mieste, sedeli sme v tichu a zrazu sa mi začal prihovárať vzdušný koreň. Snažil sa ma „duchovne“ prebudiť. 

Cítila som, ako sa moje telo stáva súčasťou lesa. Začala som dvíhať jeho korene zo zeme a dávať ich priateľovi k ústam, aby sa z nich napil. Jeho stav sa akoby zázrakom začal meniť, postupne zosilnel, získal energiu a mohol podstúpiť operáciu. Napísal krásne poďakovanie pralesu. Toto sa stalo takmer pred tridsiatimi rokmi – a môj priateľ je stále nažive. Po tomto zážitku som prešla rôznymi cyklami vývoja. To, čo my ľudia prijímame ako realitu, je veľmi malé a zanedbateľné oproti skutočnosti. Využívame len 7 % toho, čo vieme, 12 % za predpokladu, že sme geniálni. 

Až keď začnete na sebe vedome a cielene pracovať a cítite mnohé neviditeľné veci, uvedomíte si, že sme viac a môžeme byť viac. Lenže my sa nových vecí často bojíme, radi zostávame vo svojej komfortnej zóne, aj keď to pre nás nie je dobré. Prales ma naučil, že procesu zlepšovania sa nemusíme báť, môžeme si ho naopak užívať. Môže to byť radostné, aj keď to bolí – v tom je práve ten kľúč. Sme v štádiu, keď ľudstvo musí napredovať. Araretama ako vibračný systém nám ukazuje, ako sa to dá. 

Zo srdca ďakujem za rozhovor
Katka Koledzai