Akoby moje časti nevedeli vôbec spolupracovať. Pomohlo more v septembri, trpezlivo ma vracalo k vlneniu svetla vo vnútri. Bolo sa treba pohnúť v sebe, dorásť zo Zuzky na Zuzanu. Tak som šla pred zimným slnovratom 2021 znovu do geodomu. Je nádherné postaviť sa do jeho stredu a zharmonizovať sa zvukom, vnímať sa v energetickom odraze. Potešiť sa zo súladu a vyrovnať, kde to neladí. Môj vnútorný jazyk bol hrubý – vnímala som „oplieskanie“. Vesmír nám odrazí našu vlastnú krásu a dokonalosť v nedokonalosti.

Cítila som veľké napätie uprostred hrude a sklonila som sa až na zem. Odovzdanie. Pokora. Poklona. Všetko. Vnímala som intenzívny pohyb energie v pravej strane hrudníka a pomohlo mi opretie sa chrbtom o hruď priateľa. Prišlo mi, akoby som dostala niečo, čo som si nevedela či nemohla zobrať od otca, no v tom dotyku som to získala. Bola som otvorená a schopná mužskú silu neba a svetla prijať. S vedomím, že tá sila tam vždy bola pre mňa. No až prijatím sa stala ocenenou súčasťou.

Pripomenulo mi to dávne želanie cítiť srdce na pravej strane. Pred 15 rokmi som mu nerozumela a rozprávala som svoj príbeh nesprávnym ľuďom. Je zaujímavé, ako čas, priestor a úsek, ktorý vidíme (naša vlastná poloha a pohľad), formujú to, čo vnímame. Ako sme schopní vlastný uhol pohľadu spracovať a oceniť? Tú noc som reálne prvýkrát v živote spala úplne sama. Tesne predtým som sa škaredo porezala a rana mi 2 hodiny krvácala a pulzovala bolesťou.

Úplne som vytuhla a do projekcie mojej mysle sa natiahol dávny príbeh násilia mužov na ženách, pád Chrámu Bohyne. Mala som triašku, strach a úplne paralyzované telo. Nikdy predtým som si neuvedomila, ako veľmi sa bojím byť sama. Ako veľmi sa bojím mužov. Ako veľmi sa bojím používať mužskú časť seba a jej silu. Keď sa to uvoľnilo, do môjho tela sa nalial pocit pokoja. Prvýkrát som sa uvoľnila do náručia muža vo mne. Tiché objatie sama v sebe. Hlboká spokojnosť. Vedenie, že ON tu vždy je. Poznanie, že samota neexistuje. Múdrosť o vyvažovaní fyzického a duchovného sveta. Potreba počúvať svoje Srdce. Priestor, kde netreba hovoriť, robiť, riešiť, stačí BYŤ.

Naučila som sa v tú noc prvé písmenko abecedy. A.
Muž A Žena, Nebo A Zem, Svetlo A Tma, Sebaistota A Strach.
Narodilo sa P. S. k básni: Srdca svojho KRÁĽ – VĎAKA TEBE sa ním stal. KRÁĽ VĎAKA TEBE.

Cítim vďačnosť. Za seba samotnú. Za svoju tvrdohlavú schopnosť nahoty a potrebu pravdivosti. Postavila som sa do tieňa a prestal utekať za mnou. Veľmi ďakujem mužskému svetu za jeho formovanie v tichu. Môže to vyzerať, že som sa mužom vyhýbala, dlho som pracovala iba so ženami. No paradoxne ten vývoj určovalo niekoľko múdrych rád od mužov. Tie rady boli neskutočne stručné a veľmi výstižné. Preskúmať aj aplikovať ich do života trvalo istý čas. Ďakujem za mužov v mojom živote, otca, manžela, synov, priateľov, sprievodcov, klientov a aj tých chlapov, ktorých zrkadlenie nemusím. Ďakujem za svojho vnútorného muža a narodenie sa do duchovného srdca. Želania a sny sa plnia. Vesmír vie, kedy oceníme ich naplnenie v plnosti prijatia. Prijímam.
Zuzana Mališová, www.radost.sk