Čas Perúna
Rázny úder kladivom! Hromy a blesky! Trestajúca ruka zákona! Sekera, ale aj luk, v ruke silného bojovníka, odhodlaného až do posledného dychu brániť spravodlivosť, životy svojich blízkych, budúcnosť svojho kmeňa, ľudu, národa. Bez strachu a bázne, bez zaváhania. Vždy, keď je to potrebné…
Áno, taký je Perún. Taký je najsilnejší, najmužnejší, najdôveryhodnejší starý boh Slovanov. Prichádza s novým slnkom, aby presvetlil temnotu a dni aj večery tichého rozjímania, veštieb, strachov, spomínania, kedy svetlo nebolo potrebné, pretože noc je tmavá. Prichádza so zimným slnovratom a ukončuje vládu Moreny. Lebo taký je zákon sveta. Rozmetá na kúsky staré, dobre miereným úderom svojho vesmírneho kladiva rozbije falošné ilúzie, klamstvá a lož, pretože všetko staré a prehnité musí skončiť.
Zhorí to v žeravom plameni nebeskej vyhne najväčšieho z kováčov, bradatého obra. Otca, patriarchu a tiež nositeľa spravodlivosti, prísneho a trestajúceho sudcu, kedy tí, čo neprávosť konajú, odvisnú na mocnom dube, stojacom na súdnom mieste, na posmech všetkým, ktorým ublížili, a tiež celého ľudu. Jeho trest je vždy spravodlivý a nakoniec vždy dostihne tých, čo konajú zlo. Lebo taký je zákon sveta.
Perún – Parom – Prove aj Prono, možno v iných jazykoch a vnímaní starých národov tiež Thor a Indra, predstavuje silnú ruku muža, zrelého chlapa, schopného činu a zmeny. Lebo čo je ešte vo vesmíre viac, ktorá zmena je väčšia a hodna slávy než zrodenie?
Perún zasa privádza na oblohu slnko…
Stúpajúci hnev
Prichádza na diviakovi, ktorý ani náhodou nepripomína „zlaté prasiatko“, čo dobré deti uvidia v deň, ktorý je v roku najkratší a noc po ňom najdlhšia. Kračún je jeho meno a zlato, čo sa na druhý deň prvý raz blysne na oblohe, je naše milované slnko.
Kly tohto diviaka, najobávanejšieho tvora listnatých lesov, ryjú vytrvalo, hľadajúc v dubových svätohájoch pod zemou žalude. Posvätná geomantia, sústava kruhov a elíps, z ktorej možno veštiť na doby hladu aj hojnosti.
Lebo, keď bude na nevydržanie, otec rodu sa postará o svoj ľud! Bdie nad nami najmä v čase núdze: lebo predjarie sa už blíži a prázdne komory neveštia nič dobré. Len hnev a stúpajúcu netrpezlivosť, ktoré prepuknú na Hromnice.
Vtedy sa spojí oheň v srdciach s ohňom na nebesiach – alebo, podľa starých príbehov, narazí do seba staré a to, čo prichádza. Zima s letom. Južní Slovania tomu hovoria „sretenie“ a je sprevádzané prvými búrkami a hrmavicami. To Perún trieska svojím obrovským kladivom, kuje meče a zbrane, ohnivé šípy lietajú po oblohe… Zachráň sa, kto môžeš! Kľakni na zem, pobozkaj ju a pros o odpustenie. Tu pomôže len zaliezť a schovať sa, no niekedy ani to: ani svätená sviečka neochráni tých, čo nie sú bez viny. Zhoria vo svojich domoch… A bubny – doby, vyrobené z posvätného duba, im zabubnujú naposledy.
Lebo taký je zákon.
