O etike v spoločnosti sa toho popísalo neúrekom, ale o základnej etike v rámci spirituality toho mnoho nevieme. V priestore jemnohmotných energií, kde naše oko nevidí, pretože na to nie sme naučení a cítenie nám už od malička skresľuje a vypína výchova, je obrovská možnosť manipulácie, šírenia dohadov a nepravdivých informácií. O tom, ako vnímať svoje telo, ako sa zachovať eticky, aby sme bezohľadne a nevedome nezasahovali do priestoru a vývoja druhých, sme sa porozprávali s človekom kompetentným – s Tatianou Petroczki.
O etike v rámci spirituality
O etike spirituality sa príliš nerozpráva, dokonca sa základné informácie o nej často cielene zamlčujú. Je to biznis a zároveň obrovský priestor na možnosť manipulovať s energiou, peniazmi a pozornosťou ľudí. Okolo nás je sfunkčnených mnoho rôznych spirituálnych techník, veľa ľudí si však nie je vedomých toho, že niektoré techniky nie sú až také dobré, ako sa na prvý pohľad zdá. Dá sa to vidieť a rozpoznať, treba však vedieť, na čo sa v skutočnosti pozerať, byť si vedomým svojich pocitov a najmä – byť plne prítomným v tele!! A to je dnes málokto. Keď sa pozriem na človeka, som schopná vnímať jeho energetické telo. Tým, že vidím, či niekto vychádza z tela von alebo v ňom zostáva, viem, ktoré témy ho z tela vyvádzajú. Takže ak by som chcela, vedela by som to využiť vo svoj prospech – a práve to sa tu deje.
Keď sa narodíme ako bábätká, sme v sebe plne prítomní. Naša duša a telo sú ako jin a jang, v jednote. Keď sú však zážitky z pôrodu, rôzny smútok a udalosti v rodine bolestivé a traumatické, naše jemnohmotné energetické telo – duša sa začne od hrubohmotného fyzického tela oddeľovať. Napríklad keď počúvame mamu, ktorá na nás kričí – jednoducho nie sme schopní ju v tejto zraňujúcej energii plne vnímať, tak myšlienkou odbehneme na ihrisko, kde sme boli predtým. Energeticky sa tam v tej chvíli naozaj ocitneme. To znamená, že fyzicky ostaneme v miestnosti, ale naše energetické telo utečie. Postupne sa naučíme takto žiť, prirodzenosťou sa nám stane vystupovať z tela pri každej stresujúcej alebo traumatizujúcej skúsenosti. Stačí dominancia v práci, stres doma, napätie v partnerstve… naučili sme sa utekať od situácií tým, že vychádzame z tela von.
Čo so sebou prináša byť z tela von? Keď sa človek jemnohmotne ocitne vonku z tela, prestane cítiť. Jemnohmotné a hrubohmotné telo sú prepojené frekvenčnými pásmi, čím ďalej sa myšlienkovo nachádzame, o to menej cítime. Čím viac sa frekvenčné pásy naťahujú, tým menej vnímame a je to pre nás krátkodobo krajšie – respektíve menej bolestivé. Funguje to na rovnakom princípe ako antidepresíva. Vďaka tomu dnes po uliciach behajú samí zombíci, čo však nemá dopad iba na našu osobnú energetiku, ale vďaka tomu sme krásne napadnuteľná korisť. To je to, čo sa vlastne teraz vonku deje, prečo sa snažím o tom informovať čo najviac ľudí. Už len keď sa jeden človek vráti do tela, tak sa to počíta – stáva sa totiž automaticky vzorom aj pre svoje deti.
Personálna únia
Personálna únia popisuje náš vnútorný energetický stav – vzťah medzi naším energetickým a fyzickým telom. Prvým krokom v rámci uchopenia a pochopenia personálnej únie je uvedomenie si a uznanie toho, že máme duševné – energetické telo. Na kurzoch primárne vyučujem anatómiu energetického tela, pretože pokiaľ chceme niečo v rámci tejto dôležitej témy dosiahnuť, potrebujeme mať praktické znalosti a zručnosti. Potom napríklad zistíme, prečo niektorých ľudí vnímame inak fyzicky a inak energeticky – to znamená, že máme z človeka nejaký konkrétny pocit, ktorý nemusí korešpondovať s jeho fyzickým telom.
Vďaka týmto poznatkom môžeme pochopiť aj dnešné civilizačné choroby, ako sú depresia, syndróm vyhorenia, schizofrénia či autizmus. Bežne pracujem s detičkami s diagnózou autizmu, ktoré sa nachádzajú energeticky vonku z telíčka, ale sú schopné sa s nami rozprávať na frekvenčnej úrovni telepatie a nechápu, prečo by mali komunikovať prostredníctvom pohľadu a slov.
Keď sa na personálny stav daného človeka dokážete pozrieť a pochopíte, ako to v skutočnosti má, je to úžasné. Aby to však bežný človek naučený vnímať iba hrubú hmotu pochopil, musíte mu najprv ukázať, že jemnohmotnú dušu skutočne má. Keď to pripustí a začne ju vnímať, naučí sa vťahovať ju do tela a následne si sledovať rýchlosť svojich myšlienok, ktoré vytvárajú rotáciu a nesúlad. Veľmi veľa ľudí skolabuje práve preto, že nezvládajú svoj život zosúladiť do jednoty. Že je toho na nich príliš veľa. Nazývame to vyhorenie. V podstate to znamená, že naše myšlienky stále pracujú, duša sa prestane pozerať na fyzické telo a fyzické telo si povie, že už nevládze, dôjde k odpojeniu (black out).
Komunikácia ako základ vzťahu
V praxi to všetci poznáme, fyzické telo nám hovorí: „Choď si ľahnúť, som unavené.“ Ale my nie, musíme urobiť ešte toto. A potom dôjde ku konfliktu medzi našimi dvoma telami – energetickým a fyzickým. Tento konflikt je vlastne vyvolávací spúšťač depresie, vyhorenia a rôznych hraničných psychických a fyzických stavov. Úplné odpojenie, keď naše frekvenčné pásy spájajúce fyzické a energetické telo úplne prasknú, je hraničný stav schizofrénie. Náprava je možná. Je potrebné, aby komunikácia medzi oboma telami začala opäť fungovať, to znamená, že ja ako terapeut vysvetlím obom telám, kde si nerozumejú, a pokúsim sa obnoviť ich komunikáciu.
Ja tomu hovorím, že si spoločne sadneme na kávu k jednému stolu, a pretože dovtedy bolo každé telo niekde inde, sprostredkujem im počiatočný „rozhovor“. Jasná komunikácia je totiž základom každého vzťahu, či už ľúbostného, priateľského, alebo medzi deťmi. Keď začnú komunikovať, v praxi treba frekvenčne poväčšine jedno z týchto tiel spomaliť, pretože pokiaľ vibrujú každé na inej frekvencii, komunikácia nemôže prebehnúť. Často je fyzický stav veľmi rýchly a duša nemá prístup k tomu, aby niečo povedala – u ľudí primárne „fyzických“, ktorí majú potrebu všetko kontrolovať, perfekcionisti, pre ktorých sú city slabinou, pretože ich nemajú pod kontrolou. Keď sa duša vráti do tela, začneme totiž cítiť a vnímať často aj veci, ktoré pre nás nie sú prvotne príjemné a pohodlné.
Keď sme chorí alebo máme psychický problém, sme nešťastní a nespokojní, často hľadáme chybu u druhých. Treba pochopiť, že my sme tá téma, nie druhí, my sme svoj vlastný problém. Treba si v prvom rade položiť otázku: „Viem mať svoje fyzické telo vo vzťahu s dušou tak, aby nemali konflikt?“ Aby sme si dokázali odpovedať, potrebujeme vedieť, ako jemnohmotné a hrubohmotné telo vyzerá a ako sa prejavuje. Existuje viac ako 80 000 čakier, v prvom kroku sa stačí zamerať na prvých sedem základných.
Anatómiu fyzického tela viac-menej poznáme, o energetickom tele toho vieme podstatne menej, energetické telo – duša je napríklad schopné pohybovať sa v priestore a v čase. S ním sa vieme dostať aj do iných dimenzií. Rečou energetického tela sú myšlienky. Prostredníctvom nich sa posúvame, vieme si zobrať informáciu. Keď napríklad niekto príde, skontrolujeme si ho (čekneme), či je v pohode, takže používame svoje energetické telo ako psíka. Vyšleme ho, lebo potrebujeme zistiť o danom človeku informáciu, ono sa vráti a dá nám ju.
To všetko sa deje cez frekvenčné pásma. Keď sú naše frekvenčné pásy veľmi rozťahané – často a ďaleko vychádzame z tela, komunikácia prestane byť exaktná, informácie začnú byť skreslené a nepresné. Sú deformované a okrem toho si do svojho tela môžeme priniesť informácie o chorobných stavoch a problémoch jednotlivých ľudí, ktoré sa môžu začať realizovať. Keď sa však dušou natrvalo vrátime do nášho hrubohmotného tela, budeme tieto informácie dostávať v jednote bez toho, aby sme svoju dušu posielali ako sluhu preč, začneme byť opäť telepati. Pretože prirodzene sme narodení ako telepati. Nebudeme si robiť uzávery len na základe cítenia, budeme VEDIEŤ.
Poviem príklad: Vojdete do priestoru, a keď ste vonku z tela, dostanete iba pocit z daného človeka – cítim sa pri ňom fajn, vyzerá dobre, trochu mi niečo vadí, ale to si asi domýšľam… Keď sa nachádzate vo svojom tele naplno, budete VEDIEŤ. Budete vedieť, či je daná osoba úprimná, či nenosí masku, či neklame. Dostanete exaktné odpovede. To je ten rozdiel. Na to ale musia byť ľudia pripravení. Všetci behajú s maskou, všetci sa prispôsobujú spoločnosti. A ten, kto je iný, o tom radšej ani nehovorí.
Môj odkaz pre ľudí
Ostaňte v tele, nenechajte so sebou manipulovať. Nenechajte sa zviesť spoločnosťou. Zoberte odvahu dať si dole masku z tváre, príďte na to, kto vlastne ste. Keď sa to odvážime urobiť viacerí, môžeme zmeniť svet.
Veľa ľudí sa odmalinka prispôsobilo tomu, akí sú rodičia, aké sú ich hodnoty a požiadavky, aká je spoločnosť, tomu, akých nás chcú mať. Keď sa ma niekto opýta, či som normálna, vždy sa opýtam, kto určil hranicu normálnosti. Sme si istí, že tí druhí sú úplne v poriadku?
Neberme city ako slabinu, ukážme ich. To je to, čo v nás zlomili. Naučili nás, že je správne a dobré byť chladným, silným a najmä dostať sa do cieľa. Ale koho je to cieľ? Je môj alebo ho chcú odo mňa druhí. Keď chceme niečo zmeniť, tak sa musíme pripraviť na trpezlivosť, úprimnosť k sebe samým a musíme si uvedomiť, že hádzať na niekoho náš život nemá zmysel a nikam to nevedie. Sme to v prvom rade my, kto nesie zodpovednosť za to, čo žijeme, pretože sme si tento život vybrali. Až keď si to uvedomíme, môžeme na zlepšení pracovať krok za krokom – a tým sa zmení všetko.
