Rada by som sa podelila so skúsenosťami z intenzívneho denného cvičenia tejto techniky. Začínala som ako bežný smrteľník, nevedela som o technike vôbec nič. Mojím prínosom bolo 15 rokov skúmania sveta myšlienok, vibrácií, emócií a duše a práca so zámerom, ktorej sa venujem. Nevýhodou bolo, že fyzicky necvičím, nešportujem. Namýšľala som si, že pri 6-člennej rodine sa nabehám dosť. Čoskoro som však pochopila, že nie je sedieť, ako sedieť a nie je stáť, ako stáť. A tak som si do toho vniesla pravidlo každodennosti – každý deň sa cvičeniam stredu tela venujem. A neľutujem ani sekundu.
Tri z mojich detí minulé leto prudko vyrástli a na svete bola diagnóza ploché nohy. Druhorodený syn Jakub sa vo veku 14 rokov natiahol asi o 10 až 12 cm a zhoršilo sa mu držanie tela. Najčastejšie stál s úplne guľatým chrbtom. Zrazu sa mi vracali tie vety, ktoré mi vo veku mojich násť hovorili rodičia: „Čo sa hrbíš? Vystri sa!“ Presne takto som začínala v septembri 2019 svoju komunikáciu s Jakubom. Okamžite som mala blbý pocit. Že ja som tá, ktorá sa hrbí za počítačom pri písaní, a zrazu som videla pred očami obrázky situácií, kedy to robím. Kedy a ako často sa hrbím. Potom som Jakuba vnímala ako chodiacu pripomienku môjho problému s držaním tela. A na potvoru som začala vnímať veľkú únavu pri svojej práci – či skôr radosti, ktorá sa volá odblokovanie stresu. Je to sprevádzanie klientov rôznymi zraneniami, spojené s kineziologickým svalovým testom, pomenovávaním emócií a vnímaním nasmerovania klientovej duše a smeru jeho cesty. Zrazu som vnímala, že s mojím telom, špeciálne s oblasťou driekovej chrbtice, sa dejú divné veci, mňa to vyhadzuje z tela a strašne sa prehýbam v zmysle brucho von, zadok von – proste kačka. Akoby som všetku svoju energiu z panvy venovala konzultácii a bola som neskutočne vyčerpaná. O deti som sa postarala klasicky – ortopédia a rehabilitácia. No vo vnútri ma žralo vedomie a svedomie, že nesprávne držanie tela mi moje deti len zrkadlia. A že, ako sa hovorí v tradičnej čínskej medicíne, keď je dieťa choré, treba liečiť (aj riešiť) matku (materský meridián). Tak som s hlavou v smútku zdvihla hodenú rukavicu od vesmíru a podala som veľmi vážnu prosbu: Milý vesmír, fakt neviem, kam z konopí, ani náhodou netuším, kde začať, pošli mi, prosím, niekoho, kto vie, ako na to. Vesmír ma má rád. Do troch dní mi dodal odpoveď v podobe mojej kamarátky, ktorá bola cez víkend na kurze s Mari Lomnickou a len tak mi ukázala, čo sa naučila!
Po tom, čo som videla kamarátku, mi došlo, že môj bezpečný svet duše, emócií, myšlienok dostal istým spôsobom na frak, že potrebujem zmeniť FYZICKÝ POSTOJ. To znamená fyzicky sa pohnúť z postoja, ktorý je zažratý v tele do morku kostí… a to znamená zmeniť to, na čo som v podstate dlhodobo zvyknutá. Tridsať rokov sa hrbím. Výzve som povedala ÁNO. Keď som videla (rozumej vnímala, cítila), čo sa deje v oblasti jej brucha a čo sa robí s jej kosťami, svalmi a energiou a s celým jej postojom a emóciami, zrazu som vedela, že toto chcem. Hoci som kdesi hlboko v kostiach cítila, že každá zmena prináša aj výzvy a že nie všetky sa mi budú páčiť. No a hlavne som cítila, že toto je presne to, čo mi teraz pomôže s mojím postojom a držaním tela a po štyroch pôrodoch so spadnutou klenbou nôh. Kdesi vo vnútri som cítila, že toto akože „len cvičenie“ je skutočný poklad a nájdem tam omnoho viac!!!
Spodné tri čakry – čakrálny motor
Spodné tri čakry – čakrálny motorPočas prvého mesiaca cvičenia základného fyziologického postoja som vnímala, že mám výrazne koncentrovanejšiu energiu. Energia sa akoby kumulovala v brušku ako balón. Keď bolo energie dostatok a nebola žiadna prekážka (mentálna, duševná, emočná či fyzická), energia išla do srdca a menila sa na dávanie a prijímanie zároveň. Tento bod, samozrejme, prináša doslova riešenie všetkých srdcových záležitostí. Prvým príznakom regenerácie a liečenia tela bolo, že som potrebovala omnoho menej spať. No keď som nebola vo svojej veci, ale vo veci, energii niekoho iného, okamžite som cítila únavu. Prvý mesiac som vnímala, že omnoho častejšie hovorím nie, dokonca aj v situáciách, kde som zvyčajne povedala áno. No reagovala som na svoju energiu, telo, na to, čo som vnímala od druhého človeka. Keď tam bol náznak toho, že mi človek nepovedal úplnú pravdu, prípadne sa snažil niečo zatajiť či ovplyvňovať ma, odpoveď nie bola rýchla. Omnoho jasnejšie som vymedzovala i komunikovala svoje hranice. Samozrejme, že sa tým začali meniť aj vzťahy s najbližšími. Lenže zvyky a hranice si moc nevoňajú. Keď sú vaši príbuzní zvyknutí na určité služby, výhody, možnosti a vy zrazu poviete nie, nielenže sa tvária divne, ale aj protestujú. Takže každodenné cvičenie kontinuálne denne prinieslo vietor do pokojnej domácnosti. Tu som si potrebovala vyskúšať ako cvičenie základného fyziologického postoja funguje na iných ľuďoch a vidieť, ako to funguje v skupine.
PSOAS – sval duše
Čo sa však pri cvičení deje fyzicky a čo sa vám pri vizualizačných technikách v tele neudeje, je aktivácia bedrového svalu, ktorý sa volá PSOAS. Nie nadarmo sa tento sval volá aj svalom duše. Jeho aktiváciou sa jednoducho aktivujú aj témy z tejto oblasti, uložené v bunkách tohto svalu. Funguje nám takzvaná bunková pamäť. Telo si pamätá všetky traumy, ktoré ste v živote prežili. A tak kým niekto môže ísť do okamžitého zlepšenia, iný človek pri aktivácii cvičením môže aktivovať traumu uloženú v tomto svale. Vtedy nastupuje proces samoliečenia cez vyplavenie emócií, zvedomenie, ale aj rôzne iné fyzické prejavy. Aktivácia tohto procesu je vmiešaná do vydymovadla so zámerom – KOTVA – čakrálny motor. Prvýkrát som tento proces precítila asi v r. 2014 na cvičení mohendžodaro tantra joga, kde sme cvičili vizualizačné cvičenie zväčšovania loptičky na veľkosť lopty v bruchu. Cvičenie mohendžodaro tantra joga obsahuje aj ďalší krok práce s energiou, srdce. Z počutia viem, že to nie je jediný spôsob, ktorý rôzne smery pre prácu s dychom a energiou používajú, princíp cvičení je veľmi podobný. Základný fyziologický postoj však funguje výrazne rýchlejšie na úrovni prvých troch čakier.
Druhý mesiac sa stavy kumulovania energie, vyjasňovania si hraníc a kontinuálneho samoliečenia vystupňovali do vzbury. Uvedomila som si, že moja pokojná puberta sa mi zrazu vypomstila. Nikdy v živote som nezažila vzburu a vnímala som, že moje telo tým chce alebo skôr musí prejsť. Netuším, či sa dá tento bod preskočiť. No verím, že môže prebiehať ináč. Tretí mesiac jednoducho nakumulovaný oheň v tele za roky potláčania, uprednostňovania iných pred sebou a všetkého možného musel vonku a sopka úplne nekontrolovane vybuchla. Moja vlastná sila ma prekvapila. V tomto momente som si dala pôst. Vrelo odporúčam prebytok ohňa jednoducho schladiť vodou (nie utopiť v alkohole). Keď láva zasychala, cítila som v tele zrazu nehasnúcu živosť, ktorá už neničí, no umožňuje rásť niečomu krásnemu. Svietiace oči, smiech, radosť, ktorá sa rodí sama zo seba ako perpetuum mobile. Telo potrebuje doslova samo pre seba dostávať a uspokojovať svoje potreby. Komunikuje ich s nami každú sekundu. Či už je to čerstvý vzduch, pohyb, samota, zdravé jedlo, voda, priatelia, záujem, neha, jemnosť, alebo láska, všetko si vypýta svoju pozornosť. Niekedy postupne a niekedy naraz. Ale určite sa nedá spoľahnúť na to, že to pôjde postupne. Niekedy máte pocit, že sa naraz potrebujete postarať o 10 vecí. A keď ste svoje potreby zvykli zanedbávať, oplatí sa vedieť nacítiť si momentálnu prioritu. Ak sa pre niečo už rozhodnete, riešte iba túto vec a skúste upustiť od rozmýšľania, čo by bolo, keby ste si vybrali inú alternatívu. Tu apelujem hlavne na mamičky, ktoré chodia na odbloky stresu nesmierne vystresované, často nestíhajú jesť, piť dostatok vody či cikať a občas si proste nemajú dať kedy ani sprchu a umyť si vlasy pri malom náročnom bábätku. Samozrejme, techniku som skúšala aj s klientkami s bábätkami a tie potvrdili moje poznanie: „Keď som v sebe, vo svojom strede, keď som ukotvená, moje dieťatko je pokojné. A keď aj nie je úplne všetko v pohode, nevnímam to ako drámu, jednoducho urobím to najlepšie, čo mi napadne. Konám z miesta pokoja, nie z miesta stresu.“
Niektoré potreby tela, ktoré vychádzajú napríklad z polohy nášho ťažiska, nie je možné zanedbať a sú veľmi dôležité na to, aby sme cvičili spôsobom, ktorý je nášmu telu prirodzený. Kým pre niekoho je prirodzené sedieť, pre niekoho iného je lepšie stáť. Pokiaľ nie sme v strese, zvyčajne prirodzene vycítime, čo je pre nás dobré. No a niekedy sa dáme stiahnuť inými cvičiacimi, priateľmi, lektorom a robíme to, čo nás stresuje a potlačíme ten stres, ktorý sa kumuluje v tele. Pretože ako malí sme boli vedení, aby sme boli dobrí a poslušní a nepriečili sa autoritám (hlavne tí, čo sme žili v komunizme). Preto sa často tieto pocity a potreby bojíme odkomunikovať, napríklad sa obávame výsmechu. A tak vydržíme alebo prestaneme vnímať, čo vlastne cítime. Je to jeden zo spôsobov, ako sa vzdialiť zmyslu tohto cvičenia. Nestalo sa mi to, pretože som cvičila so synom. Postrehla som, že máme odlišnú konštrukciu tela a čo sa deje so mnou a s ním. Vyriešili sme to okamžite. Tak sa to dá. Komunikujme o tom, ako sa cítime. Pre mňa je to veľkým mementom v téme tohto cvičenia.
Cvičenie základného fyziologického postoja prispelo k rovnováhe mužskej a ženskej energie. Poviem to asi takto. Máme dve nohy. Ľavá je naša ženská energia, uvedomenie, naša vášeň, tvorivosť a túžba niečo urobiť. Pravá je naša zodpovednosť – ako zodpoviem na otázky a výzvy svojej vášne a ako ich uskutočním? Viete, že kráčať na jednej nohe sa nedá, proste to chce rovnováhu. Špeciálne pri ženách som pochopila aj to, že ak žena niečo chce, má sa o to postarať sama, realizovať sa cez seba. Dosť často vidím, že ženy chcú, aby to spravil, zrealizoval partner či manžel. Ale dosť často nie je jeho záujmom realizovať všetky naše chcenia. Pri pôste som zistila, že chcenie nás odvádza od skutočných potrieb a že tie naše základné potreby sú vlastne výrazne menšie než obsah našich majetkov, chladničiek, šatníkov a bytov. Táto fáza cvičenia a následne pôst mi priniesli práve zjednodušenie v zmysle: Chcem to? Potrebujem to? Som ochotná to realizovať? A keď je tam nie, tak to púšťam. Bez háčikov na seba či iných.
Práca v horných troch čakrách a srdce – križovatka
Práca v horných troch čakrách a srdce – križovatkaĎalším momentom intenzívnejšieho pobytu v kostiach, v panve, v tele je prebudenie a zvedomovanie škrabancov na duši. Akoby si aktiváciou psoasu pýtali pozornosť. Mojím dlhodobým problémom bola neukotvenosť v tele a unikanie od tém zranení, bolesti, strachu z bolesti a ich schovávanie sa cez hrbenie chrbta a následne cez svoj kačací postoj – bytie v témach niekoho iného (detí, manžela, klientov). No som šťastlivec. Túžba môjho srdca sa vždy dokáže spojiť s myšlienkou a energiu, tak sa viem s ľahkosťou nasmerovať na vývoj želaným smerom. Je to výsledok mojej práce na sebe a na rozvoji horných troch čakier. Od štvrtej čakry smerom hore som bola prítomná a pobyt v tele sa mi nepáčil pre boľavé témy v nich uložené. No nehnevám sa na seba za to. Proste čas na ukotvenie sa do tela prišiel v novembri 2019. Keď dosadnete do bedrových kostí a kostrče, dosadnete do tela. Uzemní vás to. Zjemní alebo skôr vyostrí sa vnímanie vlastných pocitov, o ktoré sa treba postarať. Keď naakumulujete energiu v brušku, čo je u každého rôzne dlhý čas, zrazu Vás to začne samo vystierať, ste vo svojom centre, energia prúdi do srdca. Pre žienky zrazu idú prsia von, čo prináša témy hanby za telo, ženskosti a hrdosti na seba a svoje telo.
Takmer od začiatku cvičenia sa u mňa úplne samovoľne aktivuje samoliečenie cez dýchanie, vyklepanie sa, svalovú triašku či stavy extázy a neskutočnej radosti z pobytu v tele. A to je dôvod, prečo sa tomuto cvičeniu naozaj oplatí venovať denne. Pokiaľ neuviaznete v zlom pocite či myšlienke, zákonite bude nasledovať pocit dobrý. Ten čas medzitým je u každého individuálny. Kým Mari pracuje viac s telom, ja pracujem práve na témach prijatia svojich zranení, pochopenia sa a myšlienok schovaných za témami, čím sa čistí vnútorný priestor a človek sa tak skutočne môže stať prietokovým ohrievačom – miestom pre krásne energie. Keď si však na domčeku na zlom základe (prvé tri čakry a v nich uložené traumy) otvárate horné čakry, je to ako stavať vyššie poschodia a ohrozovať stabilitu domu. Aj uvedomenie má svoj čas a nemá význam nič urýchľovať. To, čo vás naozaj môže zachrániť, nie je žiadny terapeut, ale čistota vášho srdca a pravdivosť vašich túžob. Srdiečko je tou križovatkou. Ono vie, čo je pre vás dobré. Aby ste si nemysleli, že táram do vetra, priznávam prvýkrát úplne otvorene, čím som si prešla – anorexiou, bulímiou, samovraždou maminky, zanedbaním lekárskej starostlivosti v pôrodnici a následným celoživotným postihnutím synčeka a laktačnou psychózou. Píšem to, aby ste vedeli, že každý sám sme si strojcom svojho šťastia. Som tu celá, živá, zdravá a bez liekov. Sú za tým slzy a prosby o prežitie, veľmi veľa ľudského nešťastia, ktoré vzniklo ako dôsledok osudu a mojich volieb.
To, čo teraz žijem, vnímam ako odovzdávanie sa životu. Prehlbujem kvalitu vzťahu so sebou a následne s inými. Mení sa mi všetko a pokračuje to. V prijateľných dávkach. Mám 46 rokov a asi prvýkrát, okrem tehotenstiev, naozaj cítim vďačnosť za dômyselné ľudské telo, ktoré mám. Vnímam tie rezervy v téme hanby, hrdosti, hraníc. Sú to krásne príležitosti na rozvoj. Toľko zdieľanie mojich skúseností. Cítim vďačnosť, že som sa rozhodla základný fyziologický postoj a aktívny sed žiť. Nejde o cvičenie. Ide o to, byť tým. Vnímať sa v každej sekunde. Ako teraz SOM? A čo môžem spraviť v sebe, aby to bolo lepšie? Zodpovednosť aj túžba vychádzajú z nás.
Ďakujem Vitalite za priestor vyjadriť túto svoju časť. Mám malú dušičku postaviť sa za seba takáto nahá, no jednoducho prišiel čas postaviť sa za seba naplno. Osobne to vnímam ako prínos vírusu očisty zeme. Intenzívne vnímam aj to, že ak nepochopíme, čo sme sa mali naučiť, príde ďalšia lekcia. Preto si treba spomenúť, čo sme sem prišli žiť a ako žiť život tak, aby nám chutil. O tom možno nabudúce.
